Až Po Vás (Dokončené)

Lucas

Nastal ten deň. 21.11.
Zobudila som sa a šla dolu po schodoch. Bola nedeľa a vonku pršalo.
,,Dobré ráno mami!" Pozdravila som ju a vybrala si z chladničky jogurt.

,,Ahoj Lee! Čo máš dnes v pláne?" Spýtala sa. Asi prvý krát po troch rokoch.

No vieš čo? Zrovna dnes mám v pláne odriekať zaklínadlo, lebo ja som vyvolená. Ničomu nerozumiem, lebo mi nikto nič nevysvetlil. Ale inak nič zvláštne... ,,Ani neviem. Pôjdem von s Alishou a tak.." povedala som a usúdila som, že by bolo lepšie, ak by som sa naraňajkovala v izbe.

,,Alisha... To je tá potetovaná?" Zapla telku a sadla si do obývačky.

,,Má jedno tetovanie..."

Iba si vzdychla a ja som radšej odišla.
Myslím, že som tu už aj spomínala že mama mala vždy radšej moje sestry ako mňa. A taktiež aj to, že mi to tak vyhovuje. 

Neviem či sa mám dneška báť, alebo sa tešiť... Neviem čo a ako tam budem robiť. No mala som v sebe čudný pocit. Veľmi čudný.

Dojedla som jogurt a zapozerala sa von oknom. Mala by som si trošku potriediť myšlienky a ukľudniť sa. Zobrala som si svoj notes, slúchadká a mobil. Asi viete kam som asi tak šla.
Zo skrine som si ešte vytiahla pršiplášť a vyrazila som, na moje kľudové miesto- lavičku.

Cestou tam som musela chrániť všetko čo som si zobrala, lebo pršalo. Keď som konečne prišla som si sadla a začala kresliť. Prvé len malého panáčika. A potom navôkol všade oheň. Vyjadrovala som svoje čudné pocity obrázkami.

,,Ahoj!" Pozdravil ma dôverne známy hlas.

,,Ahoj Lucas!" Usmiala som sa.

,,Čo ty tu?"

,,Potrebujem sa nejako odreagovať. Vieš čo ma dnes čaká..."

,,Nemusíš sa báť." Prisadol si. ,,Iba to prečítaš a bude po všetkom." Usmial sa a pozrel sa na mňa tými jeho krásnymi očami...

Čo sa týka mňa a Lucasa, moc sme sa nezblížili. Vačšinu času som trávila aj tak s Alishou a tej som sa zatiaľ nepriznala že sa mi akokeby páči Lucas. Okrem našich ranných osamote trávených, ale aj tak premlčaných jázd do školy sme inak spolu neboli.

,,Ja viem ale... Tá nevedomosť ma ubíja." Pokývala som záporne s hlavou.

,,Nemôžeš dostať odpoveď, ak nemáš otázku." Povedal a ramenom šťuchol do toho môjho. ,,Počúvam otázku?"

,,Ja ani neviem na akú otázku odpoveď chcem. Jediné čo viem o tej dedine, je že sa tam narodil nejaký diabol a že je tam kliadba.." vzdychla som si.

,,Mysli na to, že dnes večer, už bude po všetkom." usmial sa a venoval mi krátky ale za to úprimný pohľad do očí.

Dnes večer bude po všetkom...

Viem... Na čo by tu bol Lucas keď som si ho tak dlho nevšímala?
Lee mala na neho už dlhšie zálusk (alebo na jeho oči), len tie povinnosti okolo tej kliadby jej zobrali všetok čas, čo mohla byť s ním. A aj keď už volný čas mala, bola s Alishou.