Nový deň

77 11 1
                                    

Nový deň.
Rozhodla som sa všetko čo ma v posledných dňoch prenásledovalo, hodiť za hlavu. Možno naozaj pomohol ten Charllottin obrad či čo.
Nechcela som ísť do školy tak som snažila ako tak upútať maminu pozornosť na môj akože kašel.
Keď konečne rodičia aj sestry odišli do práce a do školy, vytratila som sa na moje kľudové miesto. Už mi chýbalo.
Natiahla som sa na lavičke a započúvala sa do čvirikania vtákov.
Výnimočne som si nezobrala ani notes a ani slúchadká iba mobil. A aj to iba pre prípad ak by mi niekto volal.
Pozrela som na hodiny v telefóne. Zistila som že je 9 hodín ráno a ja stále niesom hladná. Aj napriek tomu som sa rozhodla ísť domov.
Otvorila som vchodové dvere a vstúpila dnu. Ako náhle sa môj telefón pripojil na wifi prišlo mi tak 20 esemesiek od Alishi typu: Kde si?
                                                 Čo ti je?
                                                 Prečo niesi
                                                 v škole?
                                                 Nezabudni
                                                 si dať tie                      
                                                 kvapky.
Odpísala som jej iba stručne že som chcela byť dnes sama a odpočinúť si.
Lahla som si do obývačky a pustila 50 náhodných songov z youtube.
Popri nich som driemala, až som nakoniec úplne zaspala. Zobudila som sa že niekto klopká na dvere. Neprebratou chvôdzou som sa prepotkýnala ku dveriam. 
V mojom ospalom stave som sa nesústredila kto klope, ale iba že počujem zvuk klopania.
Otvorila som dvere.
,,Lee!" Zakričala Alisha a vstúpila dovnútra. ,,Nezabudla si si dať tie kvapky?!"
,,Ja...ehm... No... Zabudla som."
,,Tak si ich daj. Si sama?"
,,Hej."
,,Okej musím ti niečo povedať." obišla ma a zamierila do obývačky.
Prišlo mi zvláštne že sa u nás pohybuje akoby tu už niekedy bola..

Až Po Vás (Dokončené) Where stories live. Discover now