Zobudila som sa až okolo deviatej ráno. Mobil som mala ako vždy pod vankúšom. Pozrela som čas a vstala som. Oči som mala stále na telefóne ale nevnímala som ho. Kráčala som do kúpelne. Až tam som odlepila oči od tej malej veci. Prvé čo som zbadala bol svoj odraz v zrkadle.
"Vyzerám hrozne." Zamračila som sa.
Zobrala som si hrebeň a začala zo seba robiť človeka. Keď som bola hotová a konečne som vyšla z kúpelne som sa prezliekla. Dala som si roztrahné staré legíny a krátke modro-biele pásikavé tričko. Vybrala som sa dole schodmi do kuchyne. Urobila som si narýchlo žemľu zo salámom a syrom. Zo sluchádkami v ušiach a jedlom v ruke som odchádzala do lesa. Kým som prišla na moje obľúbené miesto som ju aj zjedla. Ale niečo vo mne bolo také čudné. Možno mi je len zle s tej bagety ale to by mi vlastne bolo zle aj v noci... Neviem..
Už už som bola pri lavičke keď som zrazu zbadala ako tam sedí nejaký chalan. Vypla som hudbu a priblížila som sa ku nemu.
"Ehm. Ahoj.." ticho som pozdravila.
Chalan sa otočil a vypleštil oči.
"Ahoj! Poď prisadni si."
Bolo mi to trochu nepríjemné ale sadla som si.
"Som Lee. Predvčerom sme sa presťahovali."
"Volám sa Lucas." Podali sme si ruky.
"Chodíš sem do školy?"
"Hej hej. Budeš aj ty?" Pozrel sa mi do očí. Až teraz som si všimla ako krásne mu žiaria oči. Mal ich nádherné šedé..
"Budem. Pôjdem do druhého ročníka a ty?" Snažila som sa o to aby nespoznal ako sa mi páčia jeho veľké krásne kukadlá.
"Aj ja." Otočil sa "budem už musieť ísť." Zdvihol sa a odišiel po pri tom mi zakričal "Ahoj!"
"Ahoj Lucas!" Do pekla! Do pekla, do riti...
On si určite všimol ako som sa na neho pozerala. Preto odišiel.. No dúfam že sa s ním uvidím zajtra.
ВЫ ЧИТАЕТЕ
Až Po Vás (Dokončené)
Подростковая литератураLee je len 15 ročná baba ktorá mala úplne obyčajný život. Rodičia však mali pokrk stereotypu v ktorom žili. Rozhodli sa presťahovať. To však zmení Lee život na nespoznanie. Spozná partiu ktorá jej ukáže čo všetko sa skrýva za mestom do ktorého sa na...
