Až Po Vás (Dokončené)

Čakanie

Kráčali sme v lese. Nevedela som kam, ale už som sa snažila zorientovať. Alisha ma stále pozorovala.
,,Alisha?" Povedala som.

,,Áno?"

,,Kam kráčame?" Pozrela som sa pred seba. Videla som menšie slnečné lúče.

,,Do dediny."

,,Aha... A nieje to ďaleko?"

,,Ja neviem ako ty, ale mňa nohy bolia už dosť, keďže kráčame už dosť dlho..."
Zastavila.

,,Čo?" Pozrela som na ňu. Zdalo sa mi že kráčame len pár minút.

,,Minimálne 3 hodiny už ideme do dediny. A cez les je to ešte dlhšie.."

Nechápala som. ,,Asi som bola dosť mimo."

,,Nevypila si niečo? Alebo... Neviem nedala si si nejaké tabletky?" Stáli sme uprostred lesa.

,,Skutočne neviem... Ale toto som ešte nikdy nezažila..."

,,Možno viem kto by ti mohol pomôcť." Obrátila sa, a začala kráčať smerom domou. 

,,Kto?" rozbehla som sa za ňou. 

,,Taká jedna baba... Chloe sa tuším volá.." 

,,A ako mi môže pomôcť?" Nechápala som stále.

,,Vyzná sa v nadprirodzených veciach." 

,,Aha..." 

Po fakt, akože FAKT dlhej dobe sme prišli ku škole. Mohlo byť už aj okolo tretej po obede. Niektorí už mali aj po vyučovaní. Prišli sme do jedných z tried. Do jednotky- tím čo sa učia najlepšie. Prišli sme ku takej babe, ktorá mala čudný výraz na tvári. 

,,Ahoj Chloe!" pozdravila ju Alisha. 

,,Volám sa Charllote." pozrela na ňu nechápavým pohľadom. ,,Čo potrebuješ?" 

,,Tuto mojej kamoške sa stalo niečo divné. Pozrieš jej auru?" Nechápala som čo za čudné veci jej tam vravela. A už vôbec som nemala potuchy čo je aura.

Vzdychla si. ,,Prídi ku mne o dve hodiny." pozrela mi do očí. ,,Vidím že to potrebuješ." 

Zmeravela som. Čo jej poviem? Ahoj, ja som tá čo sa jej stala tá divná vec, pozrieš mi tú auru? Mimochodom ani neviem čo aura je? Znervóznela som. ,,Dobre." pozrela som na Alishu. 

,,Môžeš si zobrať aj ju." 

,,Ďakujem." naozaj som jej bola vďačná. 

O dve hodiny

Prišli sme s Alishou pred jej dom. Zazvonili sme, a čakali. 

,,Poďte do vnútra. Čakala som že nebudete zvoniť." zasmiala sa z okna.