My Famous LoVe

part no.1

....a zasa vonku prší. Ako keby nestačilo, že pršalo posledné dni a nedalo ani poriadne výjsť z domu. Znudene som sa pozerala von oknom, kým som nevidela pred mojím domom moju najlepšiu kamošku Carin Woods s dáždnikom v ruke. Postavila som sa a letela jej otvoriť dvere. 

"Ahoj, čo tu robíš v takom nečase?"

"Ideš sa prejsť?" 

"Áno, rada pôjdem."

Obliekla som si kabát, obula gumáky a bola som pripravená. Vyšli sme von a zabočili sme na hlavnú ulicu, ktorá smerovala k námestiu. Carin bola dnes nejako nadšená. Bohvie, čo sa jej prihodilo. 

"Objavila som novú kapelu!" vykríkla, až som sa jej normálne zľakla. 

"Zasa?" prevrátila som očami.

"Áno. Volajú sa 5 seconds of summer a sú úplne dokonalý, hlavne Michael." doslovne sa predo mnou roztápala.

"A čo ja s tým?"

"Nič. Prepáč, že som tak vybehla..." iskričky v jej očiach v sekunde zhasli.

"Nechcela som ťa uraziť, veď ty dobre vieš, ako to myslím." objala som ju. Naozaj som ju nechcela uraziť, ale čo je veľa, to je veľa. 

"To nič. Chcela som, aby si o nich aspoň niečo vedela, pretože môj otec kúpil dva lístky na ich zajtrajší koncert. Dúfam, že prídeš!" 

"Samozrejme. Veľmi rada pôjdem." usmiala som sa, aj keď som nemala dôvod. Ísť na kocert na cudzej skupiny? Zajtra?

"Tak zajtra ťa čakám na autobusovej zastávke o siedmej."

"Dobre. Budem tam, ale už musím ísť, veď poznáš moju mamu. Bude šalieť, kde som.

"Dobre, maj sa a nezabudni."

"Nezabudnem a ešte raz ďakujem." objala som ju na rozlúčku a pobrala sa domov prázdnymi ulicami. Hlavu som mala ako vždy sklonenú a pozorovala som dlaždice na zemi, keď som v tom do niekoho narazila. Veľmi ma to prekvapilo, keďže do týchto ulíc skoro nikto nechodí. Pozrela som hore a uvidela som vysokého chlapca, mohol mať tak 17. Mal oblečené čierne tričko Nirvany, na dolnej pere mal piercing, mal nádherné bloňdavé vlasy a prenikavé bledomodré oči. 

"Nie je ti nič?" spýtal sa chlapec po chvíli a podával mi ruku. Chytila som sa jej a postavil ma na nohy.

"Som celá. Prepáč mi to."

"Nie, ty mi to prepáč. Som Luke Hemmings."

"Teší ma, som Moon. Moon Sanders."

"Potešenie je na mojej strane." usmial sa a ja som už pochopila, prečo sa Carin roztápa nad každým pekným chalanom. Jeho úsmev bol tak sladký, že som sa skoro spadla ešte raz.

"Prepáč, ale ja som na ceste domov a ponáhľam sa. Fakt prepáč." otočila som sa chrbtom k nemu a pomaly pokračovala v ceste.

"Počkaj, uvidíme sa ešte?" dobehol ku mne.

"Nemáme na to dôvod. Spýtaj sa osudu." usmiala som sa a ponáhľala sa domov. Luke tam ešte minútu stál, a potom odišiel aj on. 

Čo som to povedala? Nemáme dôvod sa znova stretnúť? Hodila som sa na posteľ a dala si slúchadlá na uši. Hudba je jediná vec, pri ktorej môžem rozmýšľať. Bolo už niečo po polnoci, no ja som nemohla prestať myslieť na ten jeho nádherný úsmev, oči a hlavne na jeho? Po pol hodine rozmýšlania ma premohla únava a zaspala som.