My Famous LoVe

part no.31

Keď sme konečne dorazili domov, unavene som sa rozvalila do húpacej siete, ktorú mali Woodsovci na dvore zavesenú. Ani som si to neuvedomila, ale zaspala som.

"Sanderska, žiješ?" skríkol na mňa niekto zozadu tak, že mi skoro vyskočilo srdce.

"Woodsová, niee! Som mŕtva." povedala som ironicky.

"Dobre, kedy máš pohreb, aby som vedela, kedy mám prísť." zasmiala sa a ja som len pretočila očami.

"Vieš čo, keď mi budeš robiť také šoky, tak budeš prvá, kto bude mať pohreb." zasmiala som sa. Ale smiech ma po chvíli prešiel. Myslím, že som v ôsmom mesiaci, čo je dosť skoro na to, aby som už rodila...alebo nie? Začalo ma úplne šialene bolieť brucho.

"C-c-arin?" spýtala som sa trasľavým hlasom.

"Čo sa deje?" spýtala sa s kľudom. Nie ako ja.

"Ehm...nerada to hovorím, ale myslím, že rodím!" skríkla som a zaťala zuby, pretože to čoraz viac bolelo.

"Sadni do auta a letíme do nemocnice." povedala a z vrecka vytiahla kľúče od auta jej dedka. Sadla som si a Carin naštartovala. Letela ako šialená, bála som sa, že niekde narazí. No ja jej dôverujem. O pár minút sme konečne boli v nemocnici. Carin ma odtiahla na recepciu a už začalo jej neslušné správanie.

"Pani, prepáčte, ale toto dievča práve začína rodiť. A nechcem, aby jej prvý pôrod prebehol na recepcii." celkom slušné na to, že to bola Carin.

"Počkaj chvíľu tu a vyplňte tento formulár." podala nám papier.

"Kurva, vy nevidíte, že jej je zle? Už aj nech sme v ambulancii." začala kričať a bolo vidno, že sa jej recepčná zľakla.

"Nasledujte ma, prosím." povedala a odviedla nás k lekárovi. Vzali ma dovnútra a Carin ostala vonku, pretože musela zavolať Lukovi.

CARIN'S CAST:

Vytiahla som mobil, aby sa pán Hemmings náhodou nenahneval. Vytočila som jeho číslo a čakala som. Chvíľu to iba zvonilo, no nakoniec to zdvihol.

"Čo je?" ozvalo sa na druhej strane.

"Kde si?"

"Prečo?"

"Máš ty vôbec tušenia, kde je Moon práve teraz?"

"Neviem. Asi s tebou niekde."

"So mnou je, ale dobre si rozmysli, či by si nemal ísť za nami."

"Prečo? Moon je s tebou v bezpečí."

"Luke....tvoja žena je tehotná a ty sa o ňu nevieš postarať. Pre tvoju informáciu, kedy má Moon termín?"

"Ja neviem. Som zlý manžel." povzdychol si.

"Prídi do nemocnice v meste. Moon práve rodí, ak ťa to vôbec zaujíma."

"Takže ona...?" v hlasu mu bolo cítiť, že sa zľakol.

"Maj sa." zložila som. Mobil som schovala do vrecka a čakala. A čakala.

LUKE'S CAST:

"Mike, štartuj auto!" zakričal som na Michaela, ktorý v záhrade hral futbal s chalanmi. Otočil sa ku mne a nahodil ten jeho milovaný provokatívny výraz tváre.

"Teraz uprostred hry?"

"Mike, si môj najlepší priateľ a priatelia by si mali pomáhať." nahodil som psie oči.

"Ale Luke.....dobre. Sadaj do auta." ukázal na auto zaparkované na kuse trávnika pred domom. "Chalani, keď dojdem, tak to dohrajeme."

Sadol som si do auta a Mike naštartoval. Motor však odmietal.

"No taaak, auto moje milované....neser ma!" potichu som hovoril autu. Prosiim, musím sa tam dostať. Keď motor naskočil, ja som sa len usmial....konečne ma boh aspoň raz vypočul.

"Kam vlastne ideme?" spýtal sa Mike a otočil volantom.

"Do msstskej nemicnice."

"A to načo?" spýtal sa ma a ja som len pozrel von oknom.

"Moon." povedal som potichu a Mike sa usmial.

"Budem ujo." žmurkol na mňa. Nenavidím tie jeho fejsy.

"To sa ešte uvidí. Možno budeme ujovia obaja, a Carin nebude teta, ale nevlastný otec." zaškeril sa.

"To nié. Ja by som Moon nedal nikomu iba tak." povedal som rozhodne, pretože viem, že Moon by som si v žiadnom prípade nedal.

5 hours later:

MOON'S CAST:

"Je taká nádherná." povedala som malej Noemy, ktorú som držala na rukách. Stále neverím, že je to MOJA dcéra.

"Ale aj tak myslím, že sa podobá na teba." povedala Carin a usmiala sa.

"Nemyslím. Tie modré oči má po lukovi."

"Ale je krásna. A onedlho bude mať spoločníka." pohladila si brucho.

"Môžem dnu?" keď som počula Lukov hlas, potešila som sa. Jeho som už dlho nevidela, asi šesť hodín. Luke otvoril dvere a vošiel. Musela som sa zasmiať nad jeho prekvapeným výrazom. Podišiel ku mne a pohladkal Noem po líci. Bolo to také zlaté.

"Moon?" pošepkal mi do ucha.

"Áno?"

"Vieš o tom, že ťa milujem?" pobozkal ma a ja som sa iba usmiala.

"To vieš že aj ja teba."