My Famous LoVe

part no.19

Posadila som sa na gauč a Luke  vedľa mňa. Pozerali sme pokémona, keď v tom niekto zazvonil. Bežala som otvoriť a na moje prekvapenie to bola Lindsey. Na ceste mala zaparkované auto. Na prednom sedadle sedel nejaký chalan, mohol mať tak 25. 

"Ahoj, si pripravená?"

"Áno, samozrejme." usmiala som sa a schmatla puzdro s huslami. "Mám na teba jednu otázku." pošepkala som.

"Počúvam." usmiala sa.

"Mohla by som zo sebou vziať aj Luka? Do backstagu?" 

"Jasné, že mohla. Musí predsa vidieť svoju talentovanú priateľku." žmurkla na mňa a ja som sa stratila v dverách a znova sa v nich zjavila s Lukom. Prešli sme po chodníku a Lindsey nám otvorila zadné dvere auta. Nastúpili sme a čakali, čo sa bude diať.

"Moon, Luke? Toto je môj kamarát Kurt Hugo Schneider. Bude dnes vystupovať s nami."

"Teší ma." usmial sa chlapec. Mal pekné hnedé oči a hnedé vlasy. 

"Aj nás." usmiala som sa o drgla do Luka, ktorý bol zanepráznený pozeraním von oknom. Zatriasol hlavou, aby sa spamätal a nechápavo na mňa pozrel. 

"Áno. Aj mňa." pozrel na mňa s nechápavým pohľadom. 

Keď sme tam konečne prišli, nikoho tam nebolo. Vyšla som z auta a vydala sa na cestu po úzkom chodníčku, ktorý viedol k aréne. Po schodoch som vyšla hore na pódium a poobzerala sa tu. Bolo to tu velikánske. Minimálne pre milión ľudí a ako hovorila Linds, všetky vstupenky sú predané. Vážne odpadávam. Bude to naozaj zážitok hrať pred toľkými ľudmi. 

"Ty to zvládneš. Neboj sa." Luke ma chytil zozadu za boky, prisunul si ma k sebe a potom pobozkal. 

"Neviem. Vystupovať pred toľkými ľudmi?"

"Zvykneš si na to." zozadu ma objal a spolu sme hľadeli na zatiaľ prázdne hľadisko. 

O päť minút sa to celé začne. Lindsey sedela v backstagy a ladila si husle a ja s Lukom sme sedeli a ja som si precvičovala melódiu, čo budeme hrať. Prišla za mnou Lindsey a snažila sa ma upokojiť, pretože som bola dosť nervózna. Keď k nám prišiel manažér, začala som sa doslova triasť od strachu. Poslal nás na pódium. Začali hrať gitary a bicie. Všetci ľudia v hľadisku tlieskali a jasali. V polke prvej pesničky zo mňa strach opadol. Zrazu som bola rada, že stojím na tomto pódiu. Usmiala som sa a s úsmevom som odohrala všetky pesničky, čo som mala. Keď doznela posledná pesnička, tak som sa poklonila a bežala dolu z pódia. Hneď na konci chodby stál Luke, tak som to využila a hodila som sa mu okolo krku. Od šťastia. Luke ma tiež objal a tvár si položil do môjho krku.

"Lúbim ťa." pobozkal ma na krk a ja som si položila hlavu na jeho rameno. 

"Aj ja teba." pošepkala som tak, aby to nikto nepočul, aj keď by som najradšej vykričala do sveta, že ho milujem. Z našej chvíle nás vyrušila Lindsey a Kurt. 

"Moon?" zkričala, ale keď nás videla, tak sa otočila. "Prepáč. Nevedela som..." ospravedlňovala sa, no neviem prečo.

"Poď sem, to je v pohode." odlepila som sa od Luka a usmiala sa na ňu.

"Bola si dnes super. Ideš na tú sľúbenú pizzu?" zasmiala sa a objala ma.

"Samozrejme, ale chalanov asi neberieme, však?"

"Stačia nám týto dvaja." ukázala najprv na Kurta a potom na Luka. Má pravdu. Úplne nám stačia tý dvaja. Vyšli sme von a pešo sme prešli k neďalekej pizzérii. Sadli sme si za stôl pri stene a čakali, kým nám prinesú pizzu, ktorú sme si objednali. Keď nám ju priniesli, všetci bez výnimky sme sa do nej pustili. Dojedli sme a ako vždy sme boli špinavý ako prasatá. Typické.  Keď sme všetci dojedli, Lindsey nás hodila domov a my sme boli tak unavený po tom dni, že sme padli do postele ako postrelený vojaci. Doslova. 

CARIN'S CAST:

Zo štúdia sme s Mikom rovno šli domov. Boli sme unavený, no nemohli sme spať, tak sme sa iba tak rozvalili na gauč a pozerali do blba, teda vlastne na seba. Dostala som taký nápad.

"Mike?"

"Áno?" sladko sa usmial. Asi sa snažil zakryť to, že je totálne unavený.

"Nezahráme si niečo? Napríklad Gta5." usmiala som sa a ukázala na televízor, pri ktorom boli dve ovládače. Jeden som si vzala ja a druhý som podala Mikovi do ruky. On zapol televízor a hrali sme. Raz som viedla ja, potom chvíľu zasa on. Skóre bolo nakoniec vyrovnané, preto nikto nevyhral, ale ani neprehral. Zaspali sme tak, že sme vlastne sedeli a ja som mala hlavu položenú na Mikovej hrudi.

CALUM'S CAST:

"Amy, potichšie. Všetci spia." pošepkal som Amy, ktorú som práve držal za ruku a potichu sa ju snažil prepašovať do mojej izby. Po špičkách sme prešli po schodoch a mal som jediné šťastie. Moja izba bola hneď prvá v chodbe smerom od schodov. Potichu sme tam vošli a rýchlo som zavrel dvere. Amy si sadla na postel a pozrela na mňa. Ja som si len obliekol tričko, ktoré nosím ako pyžamo a hodil sa na postel. Amy som taktiež dal nejaké moje staré dlhé tričko a ľahla si ku mne. Zaspala mi v objatí a ja som ju už nikdy nechcel pustiť. Bola nádherná, keď spala. Zavrel som oči a zaspal som.