My Famous LoVe

part no.1//2

Hihi :D madam Sanders je späť a len aby bolo jasno, tento príbeh je venovaný mojim verným čitateľkám... LYSM ^•^ Tento príbeh však nieje o Lukovi a Moon, ale o ich dcére Noemy. Takže hope you love it :3

"Noemy Hemmimgs, nespi na hodine! Nad čím zas premýšlaš?" zhúkla na mňa tá hnusná stará škebla.

"Do toho vás nič, pani profesorka." snažila som sa byť milá, no ja to nedokážem. Už mi celý život lezie krkom.

"Nebuď drzá, Hemmingsová! Vypadni von z triedy." ukázala prstom smerom na dvere.

"Nemáte právo len tak bezdôvodne ma vyhodiť!" vyprskla som na ňu. "Ale tak keď myslíte, idem dobrovolne." odvrkla som a postavila som sa zo stoličky. Všetci spolužiaci sa na mňa pozreli, vrátane Alexandra, syna mojej tety Carin. On jediný je môj pravý priateľ, ostatný sa so mnou bavia buď kvôli tomu, že sú mokré z môjho otca, alebo chalani z mojej mamy. Odkráčala som von z triedy a v zárubni som sa ešte raz obzrela a vyplazila som učitelke jazyk. Otvorila klasák, no ja jej jebem na klasák. Tresla som dverami ako najsilnejšie som vedela a pokračovala v chôdzi. Za rohom boli skrinky, kde som mala schovanú tašku. Vybrala som ju zo skrinky a zamkla. Hodila som si tašku na chrbát a spokojne som odkráčala von zo školy a doslova som začala poskakovať, keď som prešla bránou školy. Domov som to mala kúsok, takže keď to tak spočítam, za päť minút som doma. Prešla som zopár blokov, skoro ma zrazilo zopár áut, ale som doma! Otvorila som vchodové dvere a všimla som si, ako mama sedí v kuchyni a telefonuje s niekým. Vedľa nej sedela Carin a ujo Matthew. Zavrela som dvere a prisadla skm si k nim.

"Ujo Matt, ako dlho som ťa nevidela?" spýtala som sa zo smiechom a hodila som sa mu okolo krku.

"Fúha Noe, sú to už nejaké mesiace." povedal a vybuchol do smiechu. Ujo miluje srandu a smiech. Pred pár rokmi sa mu rozpadla kapela, tak mňa a Alexa začal učiť základy na gitare, aj s Brianom. Najväčší zážitok bol pre mňa, keď som bola na ich koncert. Šou plná rockovej hudby, ohňu a najlepších hudobníkov.

"Veď to. Ako sa teším, že si tu. Ako sa má Vallery?" spýtala som sa natešene. Tešila som sa, že je tu.

"Vallery sa má výborne, to len River o tebe stále sníva." zatváril sa totálne kyslo. River je Mattov syn, asi o dva roky starší odo mňa. Hraje na gitaru, vlastne je majster, pretože ho učí Zacky. Ale predsa len je to môj bratranec, čo je škoda.

"Taak mu odkáž, že keď ku mne príde, pôjdeme spolu von." pošepkala som mu a nad myšlienkou, že pôjdem von s najkrajším chalanom z okolia som sa pousmiala.

"Odkážem. No nič Noe, ja už budem musieť ísť. Pozdrav odo mňa otca." poslednú vetu precedil cez zuby, pretože Luka nenávidí odkedy sa prvý raz videli. A jeho nenávisť sa stupňovala, keď si vzal moju mamu.

"Odkážem." povedala som mu a odprevadila som ho. Stála som na trávniku pred domom a pozorovala som Matta, ako vyparkoval svoje auto a odfrčal preč. Vošla som teda znovu do domu a zavrela som dvere. Čakala ma tu mama, ktorá bola poriadne nasratá.

"Noe, môžeš mi niečo vysvetliť?" stála predo mnou a šibrinkovala mi s mobilom pred nosom.

"A čo také?" sadla som si na stoličku. Toto nebude dobré!

"Volali zo školy. Vraj si sa iba tak vzala a utiekla." tak toto len tak nevyžehlím. Do prdele!

"Učiteľka mi to nakázala." z reflexu som zvýšila hlas na mamu. To som nechcela.

"Nezvyšuj na mňa hlas. Ja naozaj nemôžem za to, že si na ňu taká hnusná. Tvoj otec je niekde v zapadákove na turné a ako vidíš, sama to tu nezvládam." povedala a videla som, ako jej z oka padla slza. To nie! Nechcem, aby plakala.

"Mami, neplač. Ja som nechcela. Je mi to ľúto, ale ja to proste nedokážem. Daj ma na psychiatriu, pretože inak sa to asi nedá." povedala som jej do očí a začala som plakať. Prečo plače?

"Noemy, chcem len aby si rešpektovala starších. Chcem toho veľa?" spýtala sa a pousmiala sa.

"Pokúsim sa, ale už neplač." zasmiala som sa a utrela jej slzy. Objala som sa a zrazu sa rozleteli dvere. Obzrela son sa a stál tam otec.

"Tatí?....čo tu robíš? Nemal si byť na turné?" skočila som mu do náručia. Ani neviete, ako mi chýbal.

"Zrušili sa koncert, kvôli tomu, že Ashton je v nemocnici." usmial sa a pozrel mi do očí. Vždy som obdivovala jeho oči. Boli krásne modré a máš pocit, akoby si mu mohla povedať všetko, čo ťa trápi. Ja mu svoje problémy ani nehovorím, pretože jediné, čo ho zaujíma sú koncerty a keď nie turné, tak sú s mamou zavretý v spálni a mňa pošlú kúpiť pukance, nech si pozrem nejaký film. A mama? Tej som tiež ukradnutá. Keď nie je niekde s huslami, tak doma učí malé deti a keď je otec doma...už som vám to vysvetlovala.

"To je super." povedala som bezducho, pretože som musela držať jazyk za zubami, aby som ho nezasypala svojimi problémami.

"Noemy, mám pre teba darček." povedal a objal ma. Za Lukom sa zjavil Mike a priniesol balík v kartónovej krabici.

"Čo to je?" spýtala som sa, keď mi krabicu podal do ruky.

"Uvidíš. Chalani mi pomohli vybrať a mam to schválila." usmial sa smerom na mamu, akoby som bola vzduch.

"Tak teda ďakujem. Idem do izby, ak by ste ma potrebovali." povedala som a vzala som krabicu. Vyšla som hore po schodoch a zavrela som sa do svojej izby. Bola to jediná miestnosť v dome, v ktorej som sa cítila príjemne. Mala som tu množstvo plagátov Avenged Sevenfold, The pretty reckless, 5 seconds of summer a plagát Billy Talent, ktorý mi zaberá skoro celú stenu. Všetkých na stene od A po Z som stretla, len Billy Talent je pre mňa tajným snom. Sadla som si na posteľ a rozstrihla som šnúrky, ktoré držali krabicu po hromade. Odstránila som aj kartón a na moje prekvapenie to bolo huslové puzdro. Že by to boli husle? Ale veď načo by mi kupoval husle, keď ich mám plnú prdel? Položila som puzdro na posteľ a odzipsovala. Otvorila som ho....a nemohla som uveriť vlastným očiam! Oni tam husle naozaj boli. A nie hociaké. Boli to bledohnedé husle, na prednej doske boli vyzdobené logom Billy Talent. Myslela som si, že to je všetko, tak som sa tešila, že som ich zabudla otočiť. Vzala som sláčik a prešla po strunách. Husle vydali zvuk, v ktorom som sa vyžívala už celých 15 rokov. Ako som sa tak zadívala na puzdro, všimla som si tam papierik. Položila som husle na posteľ a vzala do rúk pokrčený papierik. Stálo tam:

Milá Noemy,

Tvoj otec nám žaloval, vraj počúvaš našu hudbu. Sme radi, že nás máš rada ako kapelu, tak sme sme si vypočuli tvoje nahrávky, ktoré nosí Hemmings stále pri sebe a dospeli sme k záveru, že na husliach ti to vážne ide. Poslali sme ti darček, ktorý bol vyrobený len a len pre teba. Na zadnej strane sú naše podpisy.

Ďakujeme za všetko, tvoji  milovaný chalani z Billy Talent.

Wow! Tak toto teda...vzala som do ruky husle, pretočila ich a nemohla som zo seba vydať ani hlásku. Ostala som v nemom úžase.

"Ďakujem." pošepkala som a od šťastia som zatvorila oči.