My Famous LoVe

part no.22

MOON'S CAST:

Ráno som sa zobudila na hrkotanie riadu dole v kuchyni. Vstala som a zišla dolu po schodoch. Čo to do pekla... Na kuchynskej linke boli dve misky a všade okolo nich cereálie. Zrazu sa tam zjavil Luke. Ako inak. Mamičkin maznáčik si nevie spraviť cereálie. Mal ich dokonca aj vo vlasoch.

"Čo to tu do pekla robíš?" spýtala som sa a podišla k nemu. On ma len objal a pobozkal.

"Chcel som spraviť raňajky, pretože toto je tvoj veľký deň." usmial sa a ja som len nadvihla jedno obočie a nahodila nechápavý výraz tváre.

"Ako si to myslel veľký deň?"

"Nechaj sa prekvapiť. Hneváš sa moc za tie raňajky?" nahodil výraz, ktorý sa podobal pohľadu smutného šteniatka.

"Jasné, že nie." usmiala som sa. Hovorila som vlastne pravdu. Nedokázala by som sa hnevať naňho. Bol tak zlatý.

"To som rád. Choď sa obliecť. Ja to tu zatiaľ spracem." usmial sa na mňa a ja som potichu odkráčala do svojej izby. Zo skrine som vytiahla čierne úzke džínsy a biele tričko, ktoré malo na chrbte napísané: Hemmings 96. Dostala som ho od Luka k meninám. Vykašlala som sa na mejkap a obula si biele conversy.

"Som...." stopla som v polke vety, pretože som videla niečo úžasné. Predo mnou stál Luke, no nebol to ten Luke, ktorého vidím každý deň. Vlasy nemal upravené a nagelované, čoho dôsledkom bolo, že mu ofinka padala do očí. Mal oblečené čierne tričko Misfits, ktoré prekvapivo nebolo roztrhané a čierne tepláky, ktoré nosil do štúdia.

"Si krásna." prehovoril.

"Luke...mi ideme niekam do mesta? Počkaj tu. Skočím sa prezliecť."

"Nie! Načo? Si dokonalá aj bez toho." usmial sa a objal ma.

"Tak teda dobre. Ľúbim ťa." pošepkala som mu do ucha. Pobozkal ma.

"Aj ja teba."  povedal pomedzi bozky. Preplietol svoje prsty medzi moje a otvoril dvere. Sadli sme si do auta a on nás zaviezol k parku. Čo tu asi chce?

"Ideme sa prejsť?" spýtal sa a usmial sa a zabuchol dvere šoféra. Vystúpila som aj ja a on ma vzal za ruku a viedol ma do stredu parku. Až po chvíli som. pochopila, kde ma vedie. Miesto, kde sme boli sami spolu. Miesto, kde sa môj život obrátil hore nohami. Sadli sme si na okraj a pozorovali nádherný výhľad na krajinu.

"Nechápem, ako som mohla na TEBA zabudnúť. Slovo teba som povedala výraznejšie.

"Netráp sa pre to. Nebola to tvoja vina." usmial sa a objal ma okolo ramien.

"Prečo so mnou vlastne stále si? Dievča ako ja si nezaslúži chalana ako si ty. A ešte k tomu s tebou čakám dieťa. Nezaslúžim si takýto život." pozrela som dolu. Aký by to asi bol pocit byť vtákom. Lietať v oblakoch a o nič sa nestarať.

"Prestaň. Ty si zaslúžiš omnoho viac. Milujem ťa." ukazovákom mi nadvihol bradu a pobozkal ma.

"Aj ja teba." potvrdila som mu jeho odpoveď.

"Ideme už? Som trošku hladná." dodala som zasmiala sa.

"Dobre. Pôjdeme na pizzu. Čo povieš?" povedal zo smiechom.

"Už sokn si zvykla, že ty by si zjedol aj desať celých kusov pizze, keď si dokázal zošrotovať sedemnásť kýblov zmrzliny."

"A som na to hrdý." zasmial sa a zaklonil hlavu."

"Ty prasa moje." zasmiala som sa a prstom mu prešla po bruchu. 

"Dobre. Poďme už." postavil sa a pomohol aj mne. Keď sme už vychádzali z parku, stretli sme asi štrnásť ročné dievča, zrejme fanynka chalanov.

"Luke Hemmings?" spýtala sa a bolo vidieť, že asi vyskočí z kože. Nejakým spôsobom mi pripomínala Carin.

"Noo...ano." povedal Luke, ktorý bol zaskočený jej otázkou.

"Dáš mi podpis?" vytiahla papierik a fixu. Luke sa jej podpísal a ona si všimla mňa.

"Vy spolu chodíte?" spýtala sa.

"Vlastne ano." povedal Luke a potom sa na mňa usmial.

"Pôjdem už. Ehm....mohla by som objať Luka?" neisto sa spýtala.

"Jasne, že ano. Si prvá, ktorej to dovolím." Luke ju len objal tak, ako sa obíjmajú s chalanmi. Volám to dinosaurie objatie.

"Inak som Lissa." usmiala sa namňa.

"Moon."

"Môžem objať aj teba?" spýtala sa a ja som sa zasmiala.

"Samozrejmé." objala som ju. Potom nám už len zakývala a odišla.

Zlaté dievča. pomyslela som si. Nasadli sme do auta a  Luke ma odviezol k pizzérii na hlavnej ulici.

Objednali sme si pizzu a popri jedení pizze sme sa rozprávali. Konečne som nebola hladná. Všimla som si, ako sa Luke prekonáva, aby nejedol ako s chalanmi. Viem presne, že on by sa tú pizzu najradšej vrhol.

"Ideme už domov?" spýtala som sa, keď sme dojedli. Nasadli sme do auta a pozrela som na hodinky nad rádiom. Bolo už niečo po šiestej. Ako rýchlo ten čas ubieha. Prišli sme domov. Bolo tu už aj Michaelove a Ashtonove auto. Otvorila som dvere a bežala rovno do svojej izby. Luke šiel tiež do svojej. O chvíľu niekto klopal a keď sa dvere otvorili, stála v nich Carin. Vstúpila dnu a zavrela.

"Sanders, radím ti. Obleč si šaty. Luke si totiž od Mika požičal oblek, takže ťa čaká niečo naozaj great." zasmiala sa a sadla si na postel. Ja som zo skrine vybrala dlhšie biele šaty.

"Čo tak tieto?" ukázala som jej ich.

"Niečo tmavšie nemáš?"

"Tieto?" vytiahla som čierne šaty, ktoré mi mimochodom kúpil Luke.

"Bingo. Obleč si ich a príď dolu." usmiala sa a zabuchla dvere.

LUKE'S CAST:

Moon šla do izby a ja som musel využiť príležitosť. Rozbehol som sa a vletel Mikovi do izby.

"Mike! Mike! Potrebujem niečo."

"A čo také."

"Ten oblek....máš ho ešte?"

"Mám. Načo ho potrebuješ?" postavil sa z postele a začal šmátrať v skrini. Vytiahol z nej vešiak s čiernym sakom a nohavicami. Podal mi ho.

"Môže byť?" povedal a znova si sadol na posteľ.

"Áno. Ďakujem." Usmial som sa a prešiel do svojej izby. Dal som si dole tričko a zo skrine som vybral biele tričko, ktoré som si obliekol. Na to som sa dal sako a obliekol si nohavice. Ešte som sa pozrel do zrkladla. Nevyzeral som až tak zle. Na stole som mal malú čiermu semišovú krabičku. Môžte jeden krát hádať, čo v nej je. Počul som Moon a chalanov, ako sa bavia o tom, kde som.