My Famous LoVe

part no.5

LUKE'S CAST

Ráno som sa záhadou zobudil vedľa Vanessy. Neveril som vlastným očiam. Musel som byť na mol. Vstal som a neveriacky som krútil hlavou. Vzal som si z poličky jablko a zahryzol som doňho. Mal som nervy a bál som sa o Moon. Zrazu mi niekto zozadu zakryl oči.

"Dobré ráno láska, ako si sa vyspal?"

"Vanessa, o čo ti do čerta ide? Vieš predsa, že spolu už nechodíme! Kvôli tebe som zradil dievča, ktoré som miloval."

"Vráť sa ku mne, ja ťa stále milujem."

"Ale ja teba nie, už to pochop!" neuvedomoval som si to, ale kričal som. Vanessa len prišla ku mne a ruky si položila na moje ramená.

"Zopakujme si tú noc." zašepkala mi do ucha a prilepila sa ku mne.

"Nikdy!" otvoril som dvere a zmizol v rannej hmle.

MOON'S CAST:

Otvorila som oči. Bola som úplne dolámaná, a asi viem, prečo. Zobudila som sa na balíkoch slamy na nejakom ranči. Porozhliadla som sa tu a bolo mi to tu známe. Z diaľky som videla prichádzať nejakú postavu. Videla som rozmazane, pretože ešte stáe som mala oči plné sĺz.

"Dobré ráno, Moon." povedala osoba. Ten hlas som hneď spoznala. Bol to môj najlepší kamarát z detstva, Matthew Delay.

"Matt, si to?" pretrela som si oči, aby som videla ostrejšie.

"Som. Včera večer som ťa v takomto stave našiel ležať na lavičke, tak som ťa vzal ku mne domov."

"Ďakujem ti, si môj hrdina." silene som sa usmiala.

"Nechceš mi povedať, čo sa včera stalo?"

"To nepochopíš." pozrela som sa do zeme.

"Ale no tak, Moon. Musíš to zo seba dostať." Matt ma nakoniec presvedčil. Povedala som mu celý príbeh s Lukom. Luke?? také primitívne meno. Ako som ho mohla mať rada? Matt bol už od detstva môj najlepší kamarát a pre nim som tajnosť nikdy neudržala.

"To ma mrzí, Moon." prisadol si ku mne a objal ma. Bol dvanástich hodinách útrap som vo svojom vnútri cítila pocit šťastia. Nebolo by zlé chodiť s Mattom. Ale čo to rozprávam? Je to najlepší kamoš, nie frajer.

"Teba nemá čo mrzieť. Nič si mi nespravil." usmiala som sa, no tento raz od srdca.

"Pamätáš si ešte, ako si sem chodila jazdiť?"

"To boli časy. Kvôli Nicolasovi som sem chodila každý deň."

"Nechceš ho vidieť? Pretože on by teba veľmi rád videl." vstal a postavil ma pevne na nohy. Kráčali sme smerom k stajniam. V boxoch bolo počuť spokojne prežúvanie koní. Prišli sme k úplne poslednému boxu. Na cedulke bolo napísané: NICOLAS. 

"On ma ale nespozná. Je to už mnoho rokov." povedala som nahlas a v boxe bolo zrazu počuť cinkanie podkov.  Ponad dvere vykukla veľká hlava, ktorú som hneď spoznala. Bol to on. Môj milovaný koník. Priateľsky zaerdžal a šťuchol ma do ramena. Otvorila som dvierka a vošla do boxu. Hodila som sa mu okolo krku a on si položil hlavu na moje rameno. Začala som od radosti plakať. 

"Matt, nemohla by som si na ňom zajazdiť?"

"Samozrejme. Sedlá vieš, kde sú."

"Samozrejme." 

Ponorila som si tvár do jeho hebkej hrivy. Nasadila som mu ohlávku a osedlala. Mala som v pláne ísť sa prejsť do mesta, tak som si vzala aj sedlovú kapsu, do ktorej som vložila pár mrkiev pre Nika. Nasadla som a cvalom sme sa hnali pomedzi ysoké rastliny kukurice na poli, kým sme neprišli k poľnej ceste, ktorá viedla do mesta. Pmalým krokom som sa ponevierala po chodníčkoch v meste. Nevidela som na cestu, pretože nad mestom bola ešte hustá tma. Nevidela som síce na cestu, no videla som, kto po ceste ide a ten, koho som teraz videla som nechcela vidieť. Prišlo mi zle. Bol to Lucas. Ten hnusný podvodník. Mala som sto chutí vyraziť tryskom po chodníkoch, zraziť ho na zem a nechať. Luke ma asi zazrel a začal na mňa mávať.

"Moon, počkaj ma...ja ti to vysvetlím." utekal, no ja som popchala Nika do klusu. Neodpovedala som mu. Jednoduchu som ho ignorovala. Pokračovala som ďalej v ceste a nevšímala si ho. 

"Moon, odpusť mi. Bola to najväčšia chyba v mojom živote. Milujem ťa."

"Neotáčaj sa, on ti za to nestojí." šepkala som sama pre seba a začala som plakať. Zastavilo ma jedno dievča, zrejme fanynka.

"Ako môžeš nechať tak Luka Hemmingsa?"

"Nestaraj sa do toho. Môžeš ísť kľudne za ním miesto mňa." zkríkla som. Lucas ma stále prenasledoval a ja som popchávala koňa čoraz rýchlejšie. Vrátili sme sa naspäť na ranč. Znova ma privítal Matt.

"Tak ako sa d...." nedopovedal, keď videl moju tvár znovu uplakanú.

"Čo sa stalo? Prečo plačeš?"

"Stretla som ho...."

"To bude dobré. Neboj, ja ťa ochránim." objal ma a ja som mu objatie opätovala. Matt bol chlapec, po ktorom túži každá baba. Nikdy by nikoho nezradil, je celkom pekný a hlavne rozumný, nie ako Lucas. 

"Nejdeme sa presť aj s koňmi?" navrhla som.

"To je dobrý nápad." usmial sa a utrel mi slzy z očí. Zahľadela som sa mu do očí. Mal ich krásne modré, ako vždy. Nasadla som na Nika, kým Matt šiel po svojho nového žrebca Jimmyho. Po pár minutách prišiel aj s koňom. Nestačila som sa diviť.

"Sluší vám to spolu. A to nie málo."

"Ďakujeme." potľapkal Jimmyho po šiji. Vrazili sme. Najprv sme šli krokom a neskôr sme prešli do cvalu. S Mattom so sa cítila nadmieru bezpečne.  Zosadol z koňa a pomohol zosadnúť aj mne. Sadli sme si do trávy a pozorovali oblohu. Nebolo na nej ani obláčka, ale pripomínala mi Luka. Všetko mi pripomína Luka. Nenávidím ho, musím naňho stále myslieť..... Z rozmýšlania ma vytrhol Mattov bozk. 

"Prepáč...ja....nechal som sa uniesť..."

"Nevadi." pobozkala som ho aj ja.

"To bolo za čo?" usmieval sa.

"Odplata." usmiala som sa a ľahla som si do trávy. 

"Ja....." zo sekundy na sekundu bol nervózny.

"Čo?"

"Vieš, iba tak, nechodila by si so mnou?" 

"Noo....mohla by to byť sranda s najlepším kamošom." drgla som ho do ramena a Niko mu pridal ešte jednu.

"Auu!" zasmial sa. 

"Ďakujem, Nicolas, že si mu pridal ešte jednu." postavila som sa z trávy a nasadla som na koňa. Matt nasadol tiež na koňa a nasledoval ma. Milujem Matta, ale stále musím myslieť na Luka. Objala som Nika a začala som plakať. Znova.......