My Famous LoVe

part no.21

LUKE'S CAST:

Asi pol hodinu po Carininom telefonáte som konečne dorazil do nemocnice. Videl som tam zaparkované aj Carinine aj Mikove auto, tak som vstúpil do nemocnice. Páchlo to tu ako dva dni skapatý človek. Prešiel som niekoľko chodieb, až som konečne našiel ich dvoch. Sedeli na gauči a objímali sa. Pristúpil som k nim bližšie.

"Je Moon v poriadku?" spýtal som sa ich.

"Lekár nám o chvíľu povie, ako je na tom." pozrela na mňa Carin so slzavými očami, ktoré mala opuchnuté od plaču.

"Dobre teda." sadol som si k nim na gauč. Carin sa pritúlila k Mikovi. Aj ja by som sa rád pritúlil. K Moon. Ona je jediné dievča, ktoré ľúbim.  Nemôže ma opustiť. Nevydržal by som to tu bez nej.

Po líci mi práve stiekla slza a ja som sa prichytil pri tom, ako plačem. Nebol som slaboch, ale Moon mi za tie slzy stojí.

"Neplač Luke. Moon bude v poriadku. Ver mi." chytila ma za ruku Carin a ja som jej pozrel do očí. Potom som sa odtiahol a ona sa znovu pritúlila k Michaelovi.

Prešlo pár minút a v dverách sa konečne zjavil lekár, ktorý ošetroval Moon.

"Moon mala slabý otras mozgu, ale inak prežije. Je to silné dievča." kútikmi sa usmial na nás troch.

"Môžme ju vidieť?" spýtal som sa s nádejou v hlase.

"Poďte za mnou." lekár nám ukázal, aby sme ho nasledovali. Priviedol nás do malej izby. Boli tu dve postele. Jedna bola prázdna a v druhej ležalo čiernovlasé dievča.

"Moon, máš návštevu." zaštebotal lekár a Moon otvorila najprv jedno oko a potom druhé. Porozhliadala sa okolo seba, až kým nezazrela Carin a Mika.

"Carin...Mike....ako ste mi chýbali." obaja podišli k jej posteli a každý ju z jednej strany objal. Bolo pekné na nich pozerať, no myslel som si, že si všimne aj mňa.

"Sanders...zachvíľu sa mi tu zabiješ." obe sa zasmiali.

Bol som pre ňu očividne ako vzduch. Až po chvílke si ma konečne všimla.

"A kto je tamten chlapec?" ukázala na mňa.

"To je Luke Hemmings. Tvoj frajer." Carin ma chytila za rameno a dotiahla ma bližšie k posteli.

"Ja ale žiadneho Luka Hemmingsa nepoznám." usmiala sa a moje srdce práve zasiahol šíp s jedom. Krútila sa mi hlava, tak som si radšej sadol na vedľajšiu posteľ.

"Ale inak teší ma. Som Moon Sanders." srdečne sa usmiala. Bol to presne taký úsmev, s akým som zaspával a ráno sa zobúdzal.

"Ja viem, kto si." odvrkol som jej a povýšenecky zdvihol hlavu k nebu. Vstal som a odišiel. Oči som mal plné sĺz, takže som ani nevidel, kam idem. Nechtiac som do niekoho vrazil, no až po chvíli som si uvedomil, že to je Ashton.

"Brácho, čo sa ti stalo?" čudoval sa na mojich slzách.

"Chápeš to? Ona si na mňa nepamätá."

"To je ako možné?" stále nechápal, o čo ide.

"Moon mala otras mozgu...a keď som po nehode prišiel k nej, nespoznala ma. Jednoducho nevedela, kto som. Do pekla. Ľúbil som ju. Bude kurvensky ťažké opustiť ju." vylial som Ashtonovi svoje srdce a on na mňa len pozeral s otvorenými očami.

Nechal som Ashtona ísť a ja som šiel vlastnou cestou. Nasadol som do auta. Prišiel som domov. Do môjho pravého domova. Otvoril som dvere a Liz tam stála v kuchyni a niečo varila.