My Famous LoVe

part no.2//2

"Noemy? Móžem vstúpiť?" ozvalo sa za dverami. Asi som zaspala.

"Áno." zahučala som na celý dom. Otvorili sa dvere a stál v nich otec. Vošiel dnu a zatvoril dvere. Prisadol si ku mne na posteľ a objal ma.

"Noemy, ja nechcem, aby si si myslela, že na teba nemám čas. Lúbim ťa a čím som od teba ďalej, tým viac pre mňa znamenáš. Keď si sa narodila, mal som len osemnásť rokov. Boli sme s Moon v podstate deti. Nevedeli sme, čo s tebou. Mali sme koncerty, a stále máme a starala sa o teba teta Carin. Vzdala sa speváckej kariéry a začala pracovať ako knihovníčka v mestskej knižnici. Strávila si tam skoro každý deň, a ako ti už asi doplo, Carin milovala Heavy metal a každý deň ti čítala nejaké knihy o hudbe. Neskôr, keď si mala štyri roky, s Moon sme ti kúpili prvé husle, Carin s tebou v knižnici precvičovala noty a hrala s tebou na gitare. Vlastne tým chcem povedať, aby si mi odpustila, že mi celý život boli prednejšie koncerty ako ty. Prepáč mi." dokončil svoj monológ. Myslím, že práve som začala plakať. Neviem, či sú to slzy zo smútku, alebo z radosti. Otec sa mi vlastne teraz priznal, že sa o mňa celý môj život starala Carin. Je to kruté. Prečo práve ja mám taký život?

"To je v pohode." silene som sa usmiala a otec sa tiež usmial pomedzi tých pár sĺz, ktoré boli slzy zo smútku. Za to, že zanedbával VLASTNÚ dcéru.

"Páčil sa ti darček?" povedal mi a ja som sa usmiala.

"Samozrejme. Ďakujem ti."

"Mne neďakuj. Chalanom z Billy Talent poďakuj. Ozaj...toto ti ešte posielajú." zašmátral vo vrecku a vytiahol dva papieriky a podal mi ich. Pozrela som sa lepšie a boli to...boli to dva lístky na billy talent...zajtra!

"Ďakujeeeem, oci." objala som ho. Keď som ho pustila, pozrel mi do očí a mne na rozum prišla jedna otázka.

"Oci?"

"Čo?"

"Myslíš, že by som mohla byť tak slávna ako ty? Ale nechcem byť slávna Hemmingsova dcéra. Chcem preraziť sama. Chcem hrať na husle pred luďmi." povedala som mu svoje sny. Áno, pre niektorých z vás je to čudné, no ja verím v sny.

"A to sa ma pýtaš ty? Na husle hraješ lepšie než Lindsey Stirling a dokonca si so mnou v nahrávacom štúdiu nahrala songy, ktoré ti schválili všetci členovia Billy Talent. Ty už slávna si. Si neobyčajná." pozrel mi do očí. "No nič Noe, ja už pôjdem." vstal a odišiel z mojej izby. Rozvalila som sa na postel. Premýšlala som, keď mi zrazu pípla sms. Vylovila som z vrecka mobil a pozrela, kto mi napísal. Bola od Alexa:

Ahoj, Noe. Ideš von?  :)

Odpísala som mu, aj keď sa mi zrovna dva razi nadšene nechcelo.

Oki...ale tak za 10 minut pred mojím domom. :D

Odoslané. Počkať, napísala som desať minút, to by som si mala pohnúť. Vybrala som si čierne skiny jeany s dierami na kolenách a tričko The pretty reckless. Z poličky som si vzala peňaženku a mobil, ktorý som mala hodený na posteli. Skontrolovala som správy a samozrejme, že mi ten blázon poslal ešte jednu.

Čakám ťa....pohni :D

Už bežím. Pomyslela som si ironicky a prekrútila som očami. Zavrela som dvere na izbe a letela dolu schodmi.

"Mamí, idem von." zakričala som a mama samozrejme hneď pribehla.

"Davaj si pozor." povedala mi prísne, no ja som len pokývala hlavou a vyparila som sa. Pred domom ma už čakal Alex. Alex je veľmi..ako to povedať. Je veľmi tichý a zlatý chalan, a myslím, že on je môj jediný kamoš.

"No hurá, že si sa vôbec unúvala prísť." povedal ironicky a objal ma. Ach, tie jeho bratské medvedie objatia.

"Ale sklapni. Pôvodne som ti ani nechcela odpísať." vyplazila som mu jazyk.

"Kam pôjdeme?" spýtal sa ma a ja som len pokývala pleciami.

"Nevieem, poďme do parku." povedala som si a vyšli sme. Vykračovali sme si a pri tom sme sa rozprávali, čo je nové, ako sa má mike, on sa ma spýtal, ako sa má Luke a ták. Prišli sme k lavičke a sadli sme si.

"Noemy?" spýtal sa potichu.

"Alexander Veľký, čo si prajete?" zasmiala som sa.

"Máš ma rada?"

"Ako nikoho iného. Mám ťa rada. Si moje jediné šťastie v tomto skurvenom živote."

"Aj ty v mojom. Aj ked neprežívam to, čo ty." usmial sa. Jeho úsmevy...je to proste darček, ktorý dostávam denne, no nikdy ma neomrzí.

"Počuj...ja už musím ísť domov." povedala som mu náhle a zdrhala som domov. Doma mi prišla ďalšia sms...tentoraz od Rivera.

Ahoj Noemy, čo by si povedala, keby sme šli zajtra von? Otec mi odkázal ten tvoj pozdrav. Tak odpíš. Teším sa. :)))

Bože River. On je ďalší človek, ktorému dôverujem. Odpísala som mu.

Ani som nečakala, ze napíšes, ale tak...teším sa a čakám ťa. :) ;)