My Famous LoVe

part no.10

CARIN'S CAST

"Carin, zobuď sa!" kričala na mňa mama. Bola som zvyknutá, že som sa skoro každé ráno zobúdzala vedľa Michaela. Všetko bolo zrazu iné. Vstala som z postele a obliekla som sa do môjho "civilného" oblečenia. Obliekla som si čierne legíny a tričko Asking Alexandria a k tomu čierne vysoké čižmy. Zišla som dolu, kde už pri stole sedela mama aj otec.

"Dobré ráno." 

"Dobré." ospalo som pozdravila. Naliala som si džús do pohára a vypila ho. 

"Odveziem ťa do tvojej novej školy?" ponúkol sa otec.

"Dobre teda. Aspoň zistím, ako sa tam ide." usmiala som sa a nastúpila do auta. Cesta netrvala dlho. Asi desať minút od nás. Škola bola veľká. Prešla som bránou a vydýchla. Bolo tu množstvo ľudí, ktorých som nepoznala. Mala som sto chutí vrátiť sa späť do Sydney, no nemohla som. Nevedela som kde mám triedu a nevedela som, kam mám ísť. Obzerala som sa tak, že som nevidela, kam idem. Išiel okolo mňa chlapec asi v mojom veku a v rýchlosti do mňa narazil.

"Ach, prepáč. Nevšimol som si ťa." pomohol mi zdvihnúť sa. Stále sa usmieval. Mal modré oči a husté čierne vlasy.

"Inak som Andy. Kto si ty?"

"Som Carin." začervenala som sa. 

"Asi si tu nová, však? Do ktorej triedy chodíš?"

"do druhej."

"Super! Sme spolužiaci." zvolal. Konečne aspoň niečo pozitívne. Budem v jednej triede s extra pekných chalanom. Zaviedol ma do triedy a ja som sa obzerala po voľnom mieste. Úplne vzadu bola voľná lavica, tak som si sadla. Prvá bola matika, ktorú nás učila naša triedna. Otvorili sa dvere a do triedy vošla mladá učiteľka. Sadla si na svoje obvyklé miesto a začala:

"Takže máme tu novú žiačku. Nechceš sa predstaviť?" postavila som sa a začala sa červenať. Nevedela som, čo mám povedať.

"Ehm...Volám sa Carin Woods a pochádzam zo Sydney z Austrálie."

"Dobre. Sadni si." rukami mi naznačila, aby som si sadla. Zbytok dňa som už v škole problémy nemala. Po šiestej hodine som si zbalila veci a šprintovala som zo školy. Doma som bola asi za dvadsať minút. Zavrela som sa do izby a vzala mobil. Vytočila som Moonine číslo.

MOON'S CAST

Ani som si neuvedomila, že som zaspala. Luke ležal vedľa mňa a mal zavreté oči, asi mu do nich svietilo slnko. Ach, aký bol len zlatý. Som naozaj rada, že ho znova mám.

"Dobré ráno, láska." pošepkala som mu do ucha. On sa len nádherne usmial. Zrazu mi začal zvoniť mobil. Bola to Carin, tak som to hneď zdvihla. Sadla som si vedľa Luka, ktorý ešte asi spal.

"Prosím.."

"Moon. Je to tu docela pekné, až na to, že mi tu chýbaš ty."

"Aj ty tu mne chýbaš." posmutnela som. 

"Ty tam máš Luka a Caluma, ale ja nikoho." počula som, že začala plakať.

"Carin, bude to dobré, neboj." pošepkala som jej a Luke ma zrazu zozadu objal. Pozrela som naňho nahnevaným pohľadom.

"Luke, prestaň!" zložila som mu ruky z mojich bokov.

"Prepáč." 

"Okej Moon, musím končiť. Maj sa tam dobre."

"Aj ty." zložila som. 

"Môžem už?" zasmial sa a objal ma. Ja som sa postavila a šla pre Nicolasa.

"Ideme už domov?" spýtal sa smutným pohľadom.

"Musím už byť doma, je veľa hodín." vzala som Nicolasovu vôdzku a pomaly kráčala domov. Luke ku mne pribehol, chytil ma za ruku a pobozkal. Nikdy by som ani len nepomyslela, že budem chodiť zo spevákom, aj keď viac ma priťahoval ako gitarista. Hlavne, keď spolu spievame a on hrá na gitaru. Celú cestu domov sme sa držali za ruky a domov sme prišli asi o ôsmej. V kuchyni sedel otec a čítal noviny. Do kelu. Nevedela som, že bude doma.

"Ahoj, Moon. Kde si bola?"

"Bola som sa prejsť."

"Kto je toto?" ukázal na Luka a zamračil sa.

"To je Luke Hemmings, môj priateľ." usmiala som sa. 

"Chlapče, ja ťa poznám z časopisov.Máš aj kapelu, však?"

"Áno. Inak teší ma."

"Rád ťa spoznávam."

Zavrela som dvere izby a zhlboka som sa nadýchla.

"Úf, tak bolo. Myslela som, ža nás zavraždí pohľadom." zasmiala som sa.

"Moon, musím už ísť. Zajtra máme koncert, potrebujem sa vyspať. Dúfam, že prídeš."

"Jasné, nemôžem tam chýbať." usmial sa a zavrel dvere. A zrazu som sa cítila ako Carin. Nemala som pri sebe Luka. 

CARIN'S CAST 

Bola som hladná a v chladničke nič nebolo, tak som sa vybrala do obchodu, ktorý bol cez ulicu. Kráčala som po ulici a obzarala si to tu. Naozaj to tu nie je až také zlé. Viem si predstaviť, že by sme tade šli aj s Moon. Ona by bola s jej Lukom a ja by som šla ruka v ruke s Michelom. No tieto časy, keď bol Michael a ja už nikdy nebudú. V obchode som si vzala košík a hodila doňho všetko, načo som mala chuť. Všetko som zaplatila a pobrala sa znova domov. Ľahla som si na postel a nemohla som prestať naňho myslieť. Jeho dokonalé oči, jeho zelené vlasy. Nevydržala som to...šla som do kúpelne a vzala si žiletku. Pridala som si ďalší rez do zbierky. Krvácalo mi to a ten pohľad na krv, ktorá stekala do umývadla ma fascinoval. 

MICHAEL'S CAST

Neprestával som myslieť na ňu. Aj keď mi dala košom mi hrozne chýbala. Každý deň mi po rozume behá ten deň. keď som sa s Carin vďaka Lukovi stretol. Sadol som si na gauč a zapol telku, keď v tom niekto otvoril dvere. Bol to Luke. Presne som vedel odkiaľ ide, veď dobré dva dni nebol doma. 

"Mike, čo tu robíš tak neskoro?" prisadol si ku mne. Asi na mne bolo vidieť, že som celý zničený.

"Premýšľam..." pozrel som naňho. 

"Mike, viem veľmi dobre že sa trápiš kvôli Carin. Ja som zažil niečo podobné, tak presne viem, aký je to pocit." usmial sa. 

"Ach Luke, som rád, že si môj najlepší kamoš."

"Dáš si zmrzlinu? Som celkom hladný." zamieril do kuchyne.

 "Že váhaš!" zasmial som sa. 

"Tu máš." do rúk mi dal misku z čokoládovou zmrzlinou.

"Myslíš, že by mi dala druhú šancu, keby som za ňou zašiel?"

"To nieje dobrý nápad."

"Prečo?" nechápal som to.

"Je na dovolenke." jeho tvár nevyzerala zrovna presvedčivo. Presne som vedel, kedy klame....