My Famous LoVe

part no. 26

MOON'S CAST:

"Carin, ak. si zo mňa teraz strielaš, tak si ma neželaj." vybehla som na ňu, no ona sa ani len neusmiala. Pôsobila strašne vážne.

"Z teba by som si srandu nerobila. Myslím to vážne." slabo sa usmiala.

"A mne bolo čudné, že ti nič nie je a máš pomaly väčšie brucho ako ja." zasmiala som sa. Ona sa snažila nesmiať, no potom to už nevydržala a vyprskla do smiechu.

"Moon, sme tie najblbšie baby na svete, som rada, že sme sa kvôli nášmu satanovi stretli."

"Musím ale uznať, že prezývku sme mu vymysleli dobrú."

"Zapíš si za uši...najlepšiu." chytila ma za plece a zasmiala sa.

"Počkáš ma? Idem sa prezliecť a môžme skočiť na kávu, veď s mojím pánom manželom som dnes bola už dosť."

"Jasnééé, zatial skočím Lukovy a Michaelovi niečo povedať."

Každá sme sa vybrali svojím smerom. Carin povedala Michael, čo znamená niečo hodne zlé. No nevadí. Vošla som do izby a zo skrine som si vzala šedé tepláky a ako inak Lukove tričko, tentoraz biele s čiernym logom kapely Blink182. Bolo mi aspoň o dve čísla väčšie, ale to už nejako prekusnem. Myslela som si, že bude ľahké rozopnúť tie diabolské šaty, no potrebujem pomoc. V dome práve nikto nebol, všetci boli na párty. Do kelu! Ľahla som si na posteľ, keď som na chodbe počula kroky. Rýchlo som vstala a otvorila dvere. Na moje prekvapenie tade šiel Calum.

"Calum! Pomôžeš mi?" zakričala som a Cal sa len otočil.

"A s čím?" otočil sa a kráčal ku mne.

"Rozopol by si mi šaty? Iba zips." povedala som to čo najzúfalejšie, ako som vedela. On prikývol a rozopol mi ten hnusný zips.

"Diky moc." usmiala som sa a Calum odpochodoval z mojej izby. Zavrela som dvere a konečne sa prezliekla.

"Konečne v teplákoch." vzdychla som a prešla do kúpelne. Zmyla som si ten mejkap, čo som mala a oči si zvýraznila ceruzkou a dala si špirálu. V zrkadle to konečne nebol niekto iný ale tá stará dobrá Moon Sanders.

CARIN'S CAST:

Keď sa Moon stratila v dome, prešla som k chalanom. Našťastie obaja sedeli vedľa seba, takže som ich oboch zdrapla za goliere košiel a zatiahla ďalej od ostatných.

"Pozor. Bola drahá." začal kňučať Luke.

"Sklapni." povedala som mu bez záujmu o jeho drahú košelu.

"Čo chceš od nás?" spýtal sa Mike po chvíli.

"Začnem Lukom....teba vyriešim potom. Takže Luke...typujem, že svadobnú cestu ešte nemáte, že?"

"Nie." povedal sklesnuto.

"Tu máš. Dve letenky...pozajtra letíte aj so mnou k mojej starkej do Ameriky na jej farmu. Nemáš za čo." usmiala som sa  to ste ešte nevideli viac šťastného človeka, než jeho. 

"Ďakujem veľmi pekne. Mám ti asi zaplatiť, že?" zasmial sa a ja som len záporne kývla hlavou. Luke sa už len usmial a vrátil sa k stolu s občerstvením. Ostali sme tu s Mikom celkom sami. Pravý čas povedať mu o mojej malej dovolenke.

"Tebe však musím povedať niečo horšie. Odchádzam na nejakú dobu k mojej starkej na farmu do Ameriky. Nechcem ťa opustiť, ale proste potrebujem sa na chvíľu odreagovať." povedala som mu a z oka mi padla slza. Rýchlo som si ju utrela, aby Mike nespoznal, že plačem. Našťastie ma zachránila Moon, keď sa zjavila medzi dverami. Bežala som k nej a Michaela som tam nechala samého.

MOON'S CAST:

Vonku ma už čakala Carin.

"No konečne si tu. Už som si myslela, že si zaspala." zasmiala sa a objala ma.

"Nie....bol v tom trochu iný problém." odvrkla som jej a ona sa zarazila.

"Už to mám. Nemohla si rozopnúť šaty." víťazoslávne si poťukala po čele a zasmiala sa. "Kto ti ich rozopol? Priznaj sa."

"Uhádla si. A....myslela som, že si s tým budem musieť pomôcť sama, no zachránil ma Calum, keď išiel okolo."

"Ahaaa...ty takto." zasmiala sa a pobrali sne sa k autu. Nasadli sme. Cestou sme šli potichu. Nepadlo ani jeniné slovo. Keď sme konečne zastavili, vystúpila som a z druhej strany auta sa na mňa usmiala Carin. Úsmev som jej samozrejme opätovala. Otvorila som dvere a vstúpili sme dnu. Sadli sme si oknu na úplne nenápadné miesto a objednali si ako vždy čokoládový koláč a kávu. Keď nám to priniesli, Carin začala byť nepokojná. Nechápem, čo sa s ňou deje, ale v poslednej dobe je dosť čudná. Aj Mikovi sa vyhýba.

"Moon?" potichu povedala a pozrela mi do očí. Ja som len pomaly prikývla a ona sklonila. hlavu.

"Musím ti niečo povedať. Odchádzam na určitý čas k mojej starej mame do Ameriky. Takže ma hodnú chvíľu neuvidíš." hlas sa jej zlomil a začala plakať. Objala som ju a ona si položila hlavu na moje rameno.

"Letím už zajtra." povedala potichu a ja som neverila vlastným ušiam. Prečo? Prečo ma musí opustiť? Nechápem to.

"Prepáč, musím ísť."