··Slepý sľub··

1. Part- Rozlúčka

Počula som zvoniť zvonček. "Idem otvoriť, " a už som utekala cez celú záhradu. A potom cez dom až som sa dostavila k dverám.

S nadšením som ich otvorila. Stál v nich Maťo.

Môj priateľ. Hneď ako ma zbadal sa mi prilepil na pery. "Milujem ťa, " povedal pomedzi bozku.

Rukou som bola v jeho vlasoch a on mi prechádzal po bokoch.

Včera sme sa lúčili ako keby sme sa nemali vidieť celý život.  "Aj ja ťa milujem," oprela som si čelo o to jeho.

Je ten najúžasnejší človek, ktorý sa mi priplietol do života. V kútiku srdca sa bojím, že na mňa za tie dva mesiace zabudne. No ja mu verím a dúfam,  že právom. Vlastne s ním to bol môj jediný,  ale ozajstný vzťah. On mi ukázal ako milovať. Za celý náš dvojročný vzťah sme sa pohádali len raz.

Ľudia nám hovoria, že sme pre seba jeden pre druhého stvorený aj keď je odo mňa o päť rokov starší.

Báli sme sa, že kvôli veku , nás budú súdiť.

No dočkali sme sa opaku, až na môjho oca, ktorý bol naozaj ťažký oriešok.Keď už spomínam oca, akurát jeho odkašlanie nás vytrhlo z vášnivého bozku.

"Dob-brý deň, pá-án Snows," zakoktal Maťo a zahanbene sa poškrabal na zátylku. Áno, moje priezvisko pochádza z Ameriky. Možno preto sa na mňa ľudia tak zvláštne pozrú, keď sa predstavím. "Ahoj," uprel naňho ten svoj ocovský pohľad. "Oci," prekrútila som nad ním očami: " Nesprávaj sa k nemu tak hnusne. Kľud, neuvidíme sa dve mesiace. Okey?" 

Chápem, že má chce chrániť, no mám na to už vek. 

"Zlatko nič nerobím," áno ako vždy môj ocko je anjelik. 

"Mohli by ste mi pomôcť s taškami? Nechcem mneškať," zahľadela som sa na moje strieborné hodinky. Ak mám pravdu priznať zlato nenávidím. Bez slov mi doniesli tašky k Maťovmu autu aj s pomocou pár poslíčkov. 

Rozlúčila som sa s naším neveľkým služobníctvom a nakoniec zostal môj najmilší otecko. 

"Dcérenka, už je z teba žena, maminka by bola na teba hrdá. Vezmi si od nej jej obľúbený talizman. Maj ho vždy na krku a takto budeme neustále spolu. Dávaj na seba velikánsky pozor," dal mi bozk na čelo. 

"Dobre Otče," tuho som ho vystískala v objatí a nasadla do auta. Maťo naštartoval auto a ja som im zakývala na rozlúčku posledný raz. Opretá s čelom o sklo som pozorovala miesto, ktoré bolo doteraz mojím domovom

Ešte ockovi som nič nepovedala, ale mám na pláne si po vrátení z Afriky prenajať byt.

Už vidím ako bude nesúhlasiť.  Lenže to je môj život. Uvidí, že zvládnem tie dve mesiace niekde na Sahare. 

Poznám ho dosť dobre a viem, že neustále verí na to, že po pár týždnoch to v Afrike vzdám a zavolám mu so slovami Oci chcem sa už vrátiť.

Lenže on má potom nepozná až tak dobre.

Zastali sme na letisku. Jeden kufor som zobrala ja a ďalšie dve Maťo. Šli sme úplne na koniec letiska kde sa už zbierala skupinka ľudí. Mali sme letieť lietadlom, ktoré nám zaplatil sám štát aj s pár sponzormi. Medzi, ktorých patril aj môj otec.

Všetci tam boli od dvadsať rokov a viac.

Zaujalo ma jedno dievča,  ktoré mohlo mať tiež kľudne osemnásť.

Malo dlhé čierné vlasy s tmavomodrým ombré. No do tváre som jej nevidela.

Ostatných ľudí som si nestihla všimnúť, lebo na trati už zastavilo naše lietadlo.

Otočila s sa k Maťovi. Ten ma vtiahol do objatia. Vpíjala som jeho silnú a najmä drahú kolínsku aby som si tú vôňu čo najviac zapamätala.

"Budeš mi chýbať," povedala som so slzou, ktorá mi stekala po líci.

Zdvihol mi bradu.

"Aj ty mne. Princezná padá ti korunka," utrel mj slzu.

"Budeme si volať?  Sľub mi to, prosím," pozrela som sa mu do očí.

"Sľubujem, " pobozkal ma na pery.
Náš posledný bozk. Bože, celé dve mesiace bez náznaku hocijakej pusy.

Bez slov som nastúpila do lietadla. Sadla som si k oknu aby som mala po celú cestu výhľad na krajinu. Vždy bolo mojím snom precestovať svet. A raz sa mi to dúfam aj splní. Zapasala som sa a oprela hlavu o okno. Všimla som si, že to dievča sedí ďaleko odo mňa. Takže to bude nudný let. Možno ani nie, myšlienky na nudný let som zahnala hneď potom, ako si ku mne prisadol sexy muž. Hormóny dajte mi pokoj, práve som sa lúčila s priateľom, ktorého milujem.

"Ahoj som Adam. A ako sa volá táto krásna slečna? " prezeral si ma od hlavy a po päty.

Musela som byť červená minimálne ako rak. "Som Stela," znel môj trasľavý hlas. Zistila som, že má 24 rokov. O rok končí doktorát.  A tiež,  že jeho obľúbené jedlo je špenátová polievka. Čím ma kúsok prekvapil.
Prečo práve špenát?  Blééé. Viedli sme celkom zaujímavý rozhovor no prerušil nás dosť hnusný zvuk zozadu a potom len smrad....

Skončila som to veľmi zaujímavo. Čo poviete? :))) Hmmm?  Nejaké emócie z príbehu ... viem zatiaľ má len dve časti ale aj tak :D