··Slepý sľub··

13.Part- I love you

Zobudilo ma niekoho zakašľanie, a že spím na niečom tvrdom...

"Hrdličky, nechcem vás rušiť, ale raňajky sú hotové," zaškeril sa Ryan. A tak rýchlo ako sa objavil v izbe. Tak rýchlo aj zmizol. 

Vstala som omamená z postele. Vošla do kúpeľne. Na líci som mala odtlačok z tvrdého spánku.  Tvár som si oplachla vodou a šla späť do izby. "Ránko," ozval sa Babar. "Dobré, " zývla som si a prečesala si vlasy rukou. Vedela som, že tak či tak budú strapaté. Robila som to len tak zo zvyku. Babar na mňa čumel , zatial čo som si vyberala čisté tepláky. 

Šlo mi to na nervy.

"Babar, irituješ ma. Prosím prestaň s tým," zafňukala som.

"S čím mám prestať?" robil sa debilom. 

"Ty vieš presne s čím," zamrmlala som.

"Nedá sa s tým prestať. Nedá sa prestaň pozerať na ženu, ktorá je aj napriek malým chybičkám stále dokonalá," podišiel ku mne a dal mi pusu na čelo. 

"Ešte ti nedošlo, že na mňa sladké rečičky neplatia?" zdvihla som obočie. 

"Ale no tak. To hovorí každá z vás, ale klamú sami seba," žmurkol.

"Lenže ja nie som každá z nás," cmukla som. "Máš pravdu si jedinečná z jedinečných," prisal sa mi na pery. Nechápem ako to robí. Raz sú jemné ale nežné, a inokedy zas vášnivé. Rukou som mu vošla do vlasov. On ma chytil za boky. Po nich mi prešla husia koža.

"A ty vieš o tom, že si egocentrický?" spýtala som sa, keď sme sa od seba odtiahli. Ale stále sme boli dosť blízko. Blízko na to, aby si ma mohol prehodiť cez plece. Začala som ho búchať. 

"Vieš o tom, že na mňa tvoje silné päste nezaberajú?" zachechtol sa. 

"Ja nemôžem za to, že som slabá," povedala som zúfalo, keď sme schádzali dole schodmi. Mierili sme do kuchyne. Na stole boli lievance. "Vy viete aj variť?" spýtala som sa chalanov, ktorý sedeli pri stole.

"Treba jej zapchať ústa, dnes má veľmi odtrý jazýček," povedal Babar, s úsmevom.

"To aby si jej ten jazýček obrusil," žmurkol Ryan. Celá som skončila červená. "Už ma môžeš zložiť?" spýtala som sa naštvane. Položil ma na zem. Sadol si na stoličku a mňa posadil na jeho kolená.

Pozrela som sa naňho pohľadom a lá myslíš to vážne. "Tu to nemusíme skrývať," zašepkal mi do ucha, kde mi nyskočila husia koža. "Babar som len v pyžame," zaprotestovala som. "Nevadí drobček, napapáš sa a pôjdeš sa obliecť," povedal v kľude. "Už ste si vymysleli aj prezývky?" zachechtal sa Dereck. "Ja som o žiadnej do teraz nepočula," zasipela som. 

"Ou, niekto ma zlý deň," povedal Ryan. Chcel pokračovať, ale môj zabijacký pohľad ho utíšil. 

Najedla som sa a poprosila som Babara, či ma odnesie späť do izby. Bola som bosá baz ponožiek. 

"Jasné drobček, pre teba všetko," povedal a vzal si ma na ruky. Neprehodil si ma cez plece za čo mu ďakujem. 

Keď sme boli už v izbe nevydržala som to :" Z kade vedia všetci o nás dvoch?". Na čo sa Babar zasmial. "Čo ti je také smiešné?" zavrčala som. "Nič, oni sa stavili, že kedy mi budeme spolu," povedal. "Ako, že kedy budeme spolu. Z kade oni vedeli o nás?" nechápala som. "Vieš oni si všimli moje čudné správanie počas tej mojej misie. A vedeli o tom, že som ťa zachránil pred tým psychopatom s nožíkom. S tým som veľa riskoval. A potom aj keď ťa nepoznali, vraj to medzi nami iskrilo," mykol plecami. Zažmúrila som naňho, či mi neklame. Ale nevyzeral tak. 

"Verím ti macko," povedala som a chytila ho okolo krku. On si ma k sebe pritiahol. A dobrú chvíľku sme stáli v tichu a objatí. "Ľúbim ťa," šepol Babar. Túto chvíľu si zapamätám asi do konca života. "Ja ťa tiež ľúbim," povedala som a rukou som mu prešla po lícnej kosti. "Nechcem pokaziť túto chvíľu ale chcela by som sa prezliecť," zamrmlala som. "Pomôžem ti s tým," povedal polohlasno a mne zatrepotali motýliky v bruchu. Kúsok zo mňa to chcel, ale stále malo prevahu to rozumnejšie ja.  

"Zvládnem to aj sama," povedala som s mierným úsmevom. Nebol nadšený, ale zvládol to. Ja som si zobrala veci do kúpeľni a priezliekla som sa tam. 

Keď som sa vrátila do izby, Babar bol otočený k oknu, z ktorého bol výhľad na more.

"Nad čím rozmýšľaš?" priblížila som sa k nemu. 

"Nad ničím," poviem a pozrie sa na mňa a usmeje sa. "Teda viem nad čím, viem čo budeme dneska robiť," lyšiacky sa usmial.

"No som zvedavá," povedala som nezaujato. Netušila som čo tu, na opustenom ostrove môžme robiť.  

"To je prekvapenie," žmurkol.

"Máš poruchu s očami?" spýtam sa ho.

"Prečo?" nechápe. 

"Lebo stále žmurkaš," vybuchla som smiechom. Nebolo to až tak vtipné, ale ten jeho výraz stál za to. "Takže ty si zo mňa robíš srandu?" spýtal sa vážne. "Len trošičku," pípnem. Vidím akú má vážnu tvár. takú strašidelnú. "Tak to si nemala," zameje sa a začne ma štekliť. "Prestaň!" zvriesknem a vo dverách sa v okamihu objavia všetci chalani. Najprv mali bojové pozície, ale keď ma uvideli ležiacu na zemi so slzami od smiechu v očiach, pridali sa k Babarovi a šteklili ma ďalej. 

"To... nie .... je ... fér," povedala som pomedzi smiech. "Dobre už by sme ju mali nechať na pokoji," ozval sa Ryan. "Ďakujem," povedala som a dala mu pusu na líco. "A ja nedostanem?" spýtal sa zarmútene Babar. "Nie! Ty si s tým všetkým začal," povedala som naštvane. 

"Tak dúfam, že mi potom čo mám pre teba mi odpustíš. Obleč sa do toho," podal mi krabice a tašky. Všetci naraz odišli z izby von spolu aj s ním. Pozrela som sa dnuka. Boli v nich čierné plavky. Čo plavky? Potom krásne šaty a tenisky. Pri nich bol papierik s nápisom Obleč si to drobček, ľúbim ťa. Prešiel mnou elektrický prúd. Nevedome som sa usmiala. "Aj ja ťa ľúbim," šepnem aj keď viem, že to počuť nemôže. Vošla som do kúpeľne, kde som sa osprchovala. Osušila vlasy. A obliekla som sa do tých šiat. Boli čierné a rukavy boli dlhé s čipkou. Boli krásne. 

Obliekla som sa do toho. Obula som  sa do čierných tenisiek. Dala si vodeodolnú špirálu a lesk. 

Zišla som dole schodmi. A niekto mi zaviazal oči....