Dieťa štyroch živlov |book 3|

Oznam

Streda, 7:25

Zobudila som sa na to, že na mojej posteli, na ktorej som spala spolu s Ronaldom, sedí Max. Posadila som sa. ,,Čo sa deje?" opýtala som sa potichu, aby som Ronalda nezobudila. ,,Včera sme sa s Anette na niečom dohodli. Tento ani budúci týždeň nepôjdete do školy. Ideme do Chorvátska." oznámil Max s úsmevom. Otvorila som ústa a usmiala sa. Až keď som si uvedomila, o čom Max hovorí, prudko som ho objala. V Chorvátsku som síce už bola, tesne predtým, ako sme sa presťahovali, ale odvtedy som túžila tam chodiť snáď aj každý deň.

Okamžite som zobudila Ronalda. ,,Vstávaj, ty leňochod, ideme do Chorvátska!" mykala som s ním. Max sa zasmial. ,,Ako si ho to nazvala?" Aj ja som sa na novej Ronaldovej prezývke zasmiala a Ronald, kým sa spamätal, čo sa vlastne deje, sa zatiaľ zošuchol z postele a vybral sa bohvie kam.

,,Tak sa teda pobaľ, o hodinu vyrážame!" prikázal Ronald a aj on vykĺzol z mojej izby. Vstala som a zo skrine vytiahla ružovobiele tričko s krátkym rukávom a fialové kraťasy.

Ako som prechádzala do kuchyne, z kúpeľne som počula hlasy. Podišla som bližšie k dverám. Ja viem, načúvať je neslušné, ale... chcela som vedieť, s kým sa Ronald baví. Žeby sám so sebou?

,,Mami, prosím. Je to len na týždeň. Nemusíš sa o mňa báť. Navyše mám už osemnásť. Budem tam s Maxom, Anette a Emily."

Chvíľu bolo ticho. Takmer som zabudla, že už nie sme v Európe a Ronald je tu len na návšteve. Podľa toho, čo Ronald hovoril, tak chcel ísť do Chorvátska s nami.

Takmer som ani nedýchala.

,,Ďakujem, mami. Si super. Ľúbim ťa."

Vydýchla som si. Tak nakoniec tam pôjdeme všetci štyria. Snažila som sa vojsť do kuchyne tak, aby si ma Ronald nevšimol pri dverách.

Keď sme už všetci sedeli pri stole, ticho som jedla a dúfala, že Ronald si nevšimne nič podozrivé a nebude chcieť zo mňa to moje špehovanie vytiahnuť pred Anette a Maxom.

,,Hádajte, čo som sa pred pár minútami dozvedel!" zvolal Ronald. Pokrčila som plecami, akože o ničom neviem, a Ronald spustil: ,,Pôjdem do Chorvátska s vami!" ,,To je úžasné!" zvolala Anette. Aj ja som sa s nimi pár minút tešila, ale keď som už toho mala dosť, vyšla som hore do izby a začala som sa baliť.

---

Asi o polhodinu som bola zbalená. Keď som zišla dolu, Anette, Max a Ronald behali po dome a pripravovali sa na najúžasnejšiu dovolenku svojho života.