Dieťa štyroch živlov |book 3|

Prekvapenie

O 3 dni

S Ronaldom sme si konečne všetko ujasnili a John nám dal pokoj. Nevolal mi, nepísal a podľa Isabelliných správ začínalo byť všetko na dobrej ceste.

Po obede sme s Ronaldom ležali v mojej izbe. On ma jemne hladkal po lýtku a ja som mala hlavu na jeho pleci. Mohli sme takto ležať donekonečna, lenže mi zazvonil telefón. Volala Isabelle a ja som sa začala báť, že sa niečo stalo, pretože Isabelle mi volala väčšinou len keď mala nejaký problém.

Vybrala som sa k nej. Isabelle mi povedala, že tam mám prísť a že John je preč, tak to chce využiť na stretnutie so mnou. Čo jej zase ten sviniar urobil? Hoci som bola naštvaná a chcela som u Isabelle byť čo najrýchlejšie, išla som pomalým tempom. Nechcela som zničiť polovicu ciest a chodníkov v meste preto, že moja najlepšia priateľka má problémy.

Prišla som k dverám a zaklopala som. Isabelle mi dlho neotvárala, tak som si dovolila dovnútra vstúpiť sama. Vyzula som sa a hľadala som Isabelle. Našla som ju v spálni. Sedela na posteli v nočnej košeli a, čo ma desilo najviac, s plačom.

,,Čo sa stalo?" Vkĺzla som k Isabelle do postele a objala ju okolo pliec. Isabelle bolo cez ten plač ťažko rozumieť, ale nakoniec sa mi podarilo zistiť, čo sa vlastne stalo.

,,John sa so mnou v noci vyspal a potom mi asi okolo šiestej povedal, že ma naozaj nemiluje. Že ma chce len pre moje telo. Ja s ním končím, Emily!" Rozzúrene som sa nadýchla. To, že John Isabelle nemiluje, mi bolo jasné už od začiatku. Ale to, že ju chcel len pre jej telo, to ma fakt vytočilo. Je pravda, že Isabelle mala skvelú postavu, ale toto jej John naozaj urobiť nemusel.

,,Ostaň tu, ja si to s ním vybavím. Neboj sa o mňa. Najneskôr do trištvrte hodiny som tu." Isabelle ma najprv nechcela pustiť, lebo sa o mňa bála, ale ubezpečila som ju, že ten hajzel sa k nej už viac nepriblíži. Po tomto už nie.