Dieťa štyroch živlov |book 3|

Oficiálne dospelá

Otvorila som oči a poobzerala som sa. Zrejme som zaspala nad denníkom. Zodvihla som sa zo stoličky a hneď som išla do kúpeľne. Až keď som si opláchla tvár studenou vodou, spomenula som si, aký je dnes deň. Je prvý máj a to znamená, že mám narodeniny! Dnes som oficiálne dospelá!

Vošla som do kuchyne a skoro som podskočila od radosti. Celá kuchyňa bola farebne vyzdobená a na stole predo mnou trónila veľká torta s nápisom ,,Všetko najlepšie našej dospelej Emily!" To isté zvolali aj Anette s Maxom a potom s úsmevom zatlieskali. Oboch som ich objala a potom sme rozkrojili tortu. Tá bola celá pokrytá tyrkysovým fondánom a nápis na nej bol napísaný bielym písmom.

Keď sme zjedli asi polovicu torty, prišiel rad na darčeky. Anette mala ruky za chrbtom a keď ich vytiahla, držala v ruke moju už dlho vysnívanú knihu - Na vine sú hviezdy. Prudko som ju objala. Potom ma Max vyviedol na dvor a tam som skoro onemela. Na dvore stálo čierne Audi. Bola som neskutočne šťastná, že Anette s Maxom sú takí prajní. Objala som aj Maxa a ten navrhol, aby sme urobili párty. Chvíľu som nad tým síce rozmýšľala (nikdy som párty ešte totiž nerobila ani som na žiadnej nebola), ale nakoniec som usúdila, že to nie je až taký zlý nápad. Tak som vzala mobil a napísala kamošom - Isabelle, Lucasovi, Adamovi a Cordelii.

Dnes o 13:00 party u mna doma

---

12:50

Zazvonil zvonček. Myslela som, že už prišli kamoši, ale keď som otvorila dvere, stál tam...

Ronald.

Prekvapene som naňho hľadela s ústami otvorenými dokorán. ,,Ty čo tu robíš?" s úsmevom som ho privítala. Ronald ma objal a potom povedal: ,,Som tu na dovolenke s rodičmi. Povedal som si, že ťa prídem pozrieť." ,,Prišiel si ako na zavolanie. Robím narodeninovú párty." usmiala som sa. ,,Pomôžem ti s prípravou?" opýtal sa Ronald. Pokrútila som hlavou. ,,Už mám všetko hotové." Ronald vstúpil dnu, ja som zatvorila dvere a spolu sme čakali na mojich hostí.

---

13:00

Vonku sme počuli trúbenie auta. Prišli moji priatelia. Práve načas. Spolu s Ronaldom sme vyšli na dvor ich privítať.

,,Kde je Lucas?" opýtala som sa svojej najlepšej kamarátky Isabelle. ,,Nemohol prísť, lebo išiel na natáčanie nejakého filmu." Lucas bol totiž herec. Mal 26 rokov a bol z mojich priateľov najstarší. A vôbec mi nevadilo, že bol o 8 rokov starší odo mňa.

Keď sme sa už konečne všetci vyobjímali a ja som Ronaldovi predstavila mojich troch priateľov, navrhla som im, aby sme si pozreli nejaké video na YouTube. Tak sme sa teda všetci presunuli do mojej izby.

try not to laugh, napísala som do vyhľadávača a klikla som na prvé video. Pointa bola v tom, že ak sa na niečom vtipnom zasmejeme, prehrali sme challenge.

Bola som prekvapená, ako dlho sme sa dokázali nesmiať. Keď sme však na videu uvideli jedno malé dievčatko, ktoré sedelo za stolom a zrazu sa skydalo zo stoličky, Isabelle sa začala rehotať a Ronald, Adam a Cordelia spolu s ňou. Ja som sa len usmiala, vydržala som sa nezasmiať, takže ma všetci rázne vyhlásili za víťazku.

Aj keď už bol víťaz jasný, rozhodli sme sa video dopozerať do konca v presvedčení, že sa zarehoceme ešte veľakrát. A tak sa aj stalo. Najmä, keď sme uvideli rybu, ako otvorila ústa pred tvárou malého chlapca a ten sa zľakol a ušiel.

---

Keď sme dopozerali takmer 15-minútové video, ja, Isabelle a Cordelia sme sa rozhodli, že pôjdeme na nákupy. Chalani sa dohodli, že si zatiaľ zahrajú futbal a keď sa vrátime, zahráme si s nimi aj my.