Duša vlka

5. Kapitola

Dve ženy, ktoré stáli pred dverami, prikývli a otvorili ťažké dvere. Cassandra vošla dnu. Na zemi kľačal James, ktorý mal ruky priviazané k ťažkým reťaziam, ktoré viseli zo stropu. Nenávistne sa pozrel na Cassandru, ktorá sa neho pozerala s rovnakou nenávisťou. Jedna zo žien, ktorá stála pred dverami vošla dnu. V ruke držala červený vankúš, na ktorom bola ostrá strieborná dýka, ktorá Jamesa oslepila.

„Vítaj v sídle Škótskych vlčíc.“ Povedala pomedzi zuby Cassanra. James jej neodpovedal len nenávistne na ňu pozrel.

„Nie sme zvyknuté na mužskú prítomnosť a už vôbec nie na niekoho, kto nemá našu krv. Neveríme ti, James.“ Pozerala sa priamo do Jamesových očí, no on nič nepovedal a stále nenávistne pozeral na ženu.

„Ako si porazil Murrayové srdce?“ spýtala sa žena. James znechutene prevrátil oči.

„Viete že mi v hrudi bije srdce Daniela ale neviete ako sa mi to podarilo? Zaujímavé.“ Pohŕdavo odvetil James.

„Odpoveď na otázku.“ Povedala bez emócií žena.

„Skúste sa to opýtať Vlčích strážcov, povedia vám o tom viac. Ja viem len toľko že som ... povedzme zomrel a potom som sa prebral s jeho srdcom. Ja som nič viac nespravil.“ Odvetil James. Cassandra prikývla a otočila k žene zobrala dýku a pevne ju zovrela v dlani.

„Dúfam že zlo čo v tebe bolo je preč.“ Dodala žena a zahnala sa dýkou na Jamesovú hruď. James sa nestihol nadýchnuť a v hrudi zacítil nepríjemnú bolesť, ktorú mu spôsobovala strieborná dýka. Zastonal bolesťou a pozrel sa na ženu, ktorá mu spôsobila ďalšie utrpenie.

„Neboj toto ťa nezabije, len ťa očistí od zla, ktoré v tebe ostalo.“ Odvetila žena a pohladila Jamesa po tvári, ktorý ťažko dýchal. „Zložte ho, nech sa netrápi tak veľmi a nech mi to tu nezašpiní jeho krvou.“ Dodala žena a odišla preč.

***

„Zlatíčko prepáč, že som nemohla byť s tebou toľké roky ale nemohla som sa dívať na to čo sa stalo s tvojho otca.“ Dodala Melissa, hladiac na svoju dcéru.

„Ja ... Bolo to ťažké ale nevedela som aký je to pocit mať mamu, zvládla som. Mala som pri sebe Danyho a otec nebol vždy zlý ale chýbala si mi veľmi. Každú noc pred spaním som si ťa predstavovala ako asi vyzeráš a čo by sme robili, keby si so mnou.“  Povedala s láskou Cara.

„Daniel? Ako zomrel? Trpel veľmi?“ spýtala sa Melissa zo slzami v očiach.
„Nie, nie netrpel. Bolo to rýchle a zomrel s úsmevom na tvári aj keď teraz neviem či ...“ Care zlyhal hlas a začala vzlykať.

„Máš na mysli ten sen?“ spýtala sa Melissa svojej dcéry. Cara len prikývla.

„Neboj, Daniel by nikdy nezmenil svoje rozhodnutie, za tým snom je niečo iné. Zajtra sa pokúsime na to prísť.“ Pohladila po tvári svoju dcéru, bola veľmi šťastná že po 18 rokoch sa jej môže dotýkať.

„Mami? Kam odniesli Jamesa?“ spýtala sa neisto.

„Do starého žaláru. Neboj bude v poriadku. Tu nie sme zvyknuté na mužskú prítomnosť a je to zložité, kvôli tomu kto James je.“ Odvetila Melissa.

„Kto James je? Je to alfa, obyčajný chlapec, to čo sa mu stalo je preč.“ Vyplašene obhajovala Cara svoju lásku.

„Ľúbiš ho veľmi, dcérka. Láska k nemu ťa zaslepuje. Jeho duša bola poškvrnená, dušou niekoho zlého, možno tam stále nejaká časť toho zla ostala. Chceme ho len očistiť.“ Upokojujúcim tónom dodala Melissa. Pohladila svoju dcéru a pozrela sa jej priamo do očí.

„Pustíte ho ?“ spýtala sa neisto Cara.
„Pravdaže, hneď ako dokončia očistu, príde za tebou. Sama ho sem privediem. Zlatko teraz si oddýchni. Dlho si cestovala a zajtra ťa čaká nároční deň, musíš si pospať.“ Odvetila Melissa a jemne objala svoju dcéru a dala sa na odchod.

„Mami?“ neisto sa spýtala Cara. Melissa sa pohotovo otočila.

„Môžem vidieť Jamesa?“ spýtala sa roztrasene Cara.

„Zlato, mrzí ma to ale nie. V stave ako sa nachádza by ťa ani vnímal ale za pár dní to bude preč. Neboj vráti sa čo chvíľa.“ S láskou upokojila svoju dcéru a odišla preč z izby. Melissa však nemala namierené do kuchyne, kde mala službu. Išla niekam úplne inam. Mala strach že ju nájde Cassandra ale musela to spraviť, na túto chvíľu čakala tak dlho ako na svoju dcéru.