Duša vlka

11. Kapitola

Cara stála pred veľkými drevenými dverami. Srdce jej bilo ako o život, mala strach čo bude nasledovať. Len pár minút ju delilo od premeny, nevedela aké to bude, či to bude príjemné alebo to bude bolieť. Mala strach. Nesmelo otvorila dvere. Ocitla sa vo veľkej sieni, ktorá vyzerala ako vystrihnutá s historického seriálu. V strede miestnosti ju čakala Cassandra a veľké kamenné kreslo, ktoré sa tak trochu podobalo tomu s Game of thrones. Cassandra jej naznačila aby si sadla na kreslo. Cara po chvíli poslúchla a nesmelo si sadla.

„Cara Melissa Haywoodová, si pripravená na premenu a svoju prísahu?“ spýtala Cassandra. Cara ostala trochu vyplašená a v dave hľadala mamu. Po chvíli ju našla, Melissa jej naznačovala aby odpovedala áno.

„Som pripravená.“ Odvetila neisto Cara.

„Cara, prisaháš vernosť Škótskym vlčiciam. Prisaháš že budeš celý život chrániť ich tajomstvá a tak ako sa teraz tu na ich pôde zrodíš tak aj zomrieš?“ Cara ostala zaskočená zo slov Cassandri na toto nebola pripravená, nechcela tu ostať chcela sa vrátiť s Jamesom domov a byť členkou jeho svorky, nechcela byť škótska vlčica.

„Nie.“ Odvetila rázne Cara. V celej sieni sa rozpútal ruch.

„Cara, musíš prisahať.“ Nervózne povedala Cassandra. Cara sa postavila a rozhliadla sa po dave.

„Ja, ja nechcem byť jednou s vás. Je to od váš pekné že ma chcete prijať medzi seba a veľmi si to vážim ale môj život je niekde inde, po boku niekoho iného. Chcem sa vrátiť domov a ak mi bez tej prísahy nepomôžete, tak odchádzam.“ Odvetila Cara. Celá sála ostala ticho Melissa sa na svoju dcéru hrdo pozrela.

„Cara Melissa Haywoodová, si právoplatná Škótska vlčica. Si jednou z nás a vždy ňou aj ostaneš. Vždy ťa budeme chrániť, nech si kdekoľvek na svete a si beta, ktorejkoľvek svorky na našej planéte.“ Odvetila Cassandra a víťazoslávne chytila Caru za rameno. Cara bola v šoku s toho čo sa práve stálo, nerozumela tomu čo sa deje, práve odmietla byť vlčicou a cely dav je tlieska.

„Cara, vlčicou sa narodíš, nemôžeš sa ňou stať nejakou prísahou. Reagovala si presne tak ako každá vlčica.“ Cassandra sa prvý krát milo usmiala.

„Otvorte strechu, je pripravená.“ Zvolala Cassandra. Caru oslepil svit mesiaca. Bol to zvláštny pocit, nikdy predtým nič takéto necítila. Mala pocit akoby mesiac ju k sebe volal. Vtedy ucítila miernu bolesť v ďasnách. Cassandra jej zobrala ruku, v druhej držala malí nožík, ktorým jej porezala zápästie, v momente sa jej spustila krv. No Cara bolesť nevnímala, svoju myseľ sústreďovala na mesiac. Cassandra zobrala do rúk hnedý prášok a posypala ním Carinu ruku, to Caru trochu zaštípalo.

„To uľahčí premenu.“ Odpovedala Cassandra milo. Cara však potrebovala teraz len jedno. Potrebovala Jamesa. Cara sa rázne postavila, nevšimla si ani to že jej rana sa rýchlo zahojila a bez vysvetlenia utekala za Jamesom do izby.

James, ležal na posteli a čítal si knihu, ktorú našiel v skrini. Vtedy sa dokorán otvorili dvere, v ktorý stála zadýchaná Cara. Pozerala sa priamo do Jamesových očí. James, rýchlo odhodil knihu a vyplašene sa pozrel na Caru, ktorá zabuchla dvere a skočila na Jamesa, ktorého v začala bozkávať. James sa odtiahol.

„Hej, hej, hej spomaľ. Cara, čo sa deje? Čo to robíš?“ snažil sa dostať zo zaujatej Cari, ktorá mu práve bozkávala krk.

„Povedal si že na každého, prvá premena pôsobí inak. Ja ťa chcem.“ Odvetila Cara a zadívala sa na Jamesa, ktorý si ju celý prezrel. Cara sa šibalsky usmiala a zahryzla si do pery a pobozkala Jamesa. Cara Jamesa pevne zvierala a neprestávala ho bozkávať. Do ich bozkov sa stále viac a viac vlievala vášeň. James jej jemne zahryzol do pery, čo Caru vzrušilo a jemne si povzdychla. James jej vyzliekol tričko a jej nahé telo pevne zovrel svojimi rukami. Cara Jamesovi zahryzla trochu silnejšie do ucha a pokračovala bozkami po jeho krku. Potom mu šikovne rozpla nohavice. James si sám rýchlo vyzliekol tričko a tiahol Carine nohavice. Bozkávali sa stále viac náruživejšie. Carine nechty sa zaryli do Jamesového chrbta. James ucítil bodnutie. Carine prsty boli už pazúre, ktoré sa mu zarezávali stále hlbšie do chrbta, čo mu vôbec neprekážalo, stále ho to viac a viac vzrušovalo. Obaja cítili ako sa ich spojenie prehlbuje. James presne vedel čo Cara chce aby spravil a Cara vedela čo chce James. Ich dych sa spomalil a bozky sa prehlbovali. Vtedy Cara zastonala bolesťou a náhle sa otiahla od Jamesa. Počula praskot vlastných kostí, prudká bolesť a Cara bola vlkom. Pred Jamesovými očami stála biely vlk, ktorý mal laby sfarbené do čierna.

Na druhý deň ráno sa zobudili v objatí na zemi. Cara sa pozerala na Jamesa a James sa pozrel na ňu, nikto nič nepovedal akoby si vymieňali slová, ktoré ani jeden nemusel vysloviť.

„Je, je to zvláštne.“ Povedala po chvíle Cara.

„Naše spojenie ...“ Nedopovedal James, ešte stále bol v eufórií s večera.

„Milujem ťa, James!“ povedal Cara a spokojne počúvala tlkot Jamesového srdca.

„Ja viem. Aj ja teba. Takto to ostane už navždy.“ Odvetil James a pobozkal Caru na vlasy.

„James? Čo sa bude diať teraz?“ spýtala sa nesmelo Cara.

„Si vlkolak, môžeš čokoľvek.“ Odvetil James a šibalsky sa usmial.