Duša vlka

4. Kapitola

Stáli uprostred zelenej krajiny. Okolo nich nebolo nič len hory a nádherná zeleň. Pred nimi bolo obrovské jazero, strede ktorého sa nachádzal malí ostrov, na ktorom bolo mal zámok, ktorý vyzeral ako zrúcanina.

„Musíme sa dostať k tomu zámku.“ Povedal James, zaparkoval auto, vybral všetky kufre a hľadal plť, ktorou by sa preplavili do zámku.

„James, počkaj. To je ich sídlo? Vyzerá to ako opustené miesto.“ 

„Je to len jedna časť, z opačnej strany, by to malo byť veľké panstvo. Vraj tam žijú už stovky rokov. Vybrali si toto miesto preto aby ich bolo ťažko nájsť. Vieme o nich len legendy.“ Povedal James. Zbadal plť a presúval sa k nej.

„James? Čo ak mi nepomôžu?“ Cara začala mať pochybnosti. James položil kufre aby mohol objať Caru.

„Neboj, bude to všetko v poriadku.“ Jemne ju pobozkal na čelo.

***

„Naozaj si myslíte, že Care pomôžu?“ spýtal sa Oliver, Charlieho.

„Naozaj neviem. Úprimne som ani nechcel aby tam James chodil. Nikdy som tým legendám o škótskych vlčiciach neveril. Všetko sa mi pri nich zdá také dokonalé až mi to príde nereálne.“ Odvetil smutne Charlie.

„Myslíte že ich nenájdu?“ spýtal sa nesmelo Oliver.

„Už ich našli ale mám pocit že James, dobre nedopadne a ten Carin sen.“ Charlie si nešťastne vzdychol.

„Cara je silné dievča a James prežil asi to najhoršie čo mohol, určite to zvládnu.“ Upokojoval ho Oliver.

„Ja mám iný plán. Viem že nie si v Jamesovej svorke ale si jeho najlepší priateľ. Môj plán je ísť za nimi. Chcem im byť čo najbližšie. Na budúci týždeň letíme.“ Povedal odhodlane a pozrel sa na Olivera, ktorý len prikývol.

***

Cara a James stáli pred obrovskými padacími dverami. Cara mala strach, čo James hneď vycítil pevne ju chytil za ruku a vykročili na nádvorie. Tam ich už čakala skupina žien, každá s nich sa trochu podobala Care. Nie všetky mali sfarbené vlasy podobne ako Cara. Jedna staršia žena vykročila v pred. Mala veľmi bledú pleť, no jej oči boli najzvláštnejšie. Jedno oko mala hnedé, až čierne a druhé mala bielo modré.

„Kto ste?“ povedala rázne a prísne sa pozerala do Jamesových očí.

„Hľadáme pomoc.“ Odvetil James. Žena prešla pohľadom na Caru a hneď zmäkla. Prišla bližšie ku Care a pohladila jej vlasy.

„Cara Haywoodová, posledná vlčica. Vitaj! Dlho sme ťa čakali.“ Povedala žena a milo sa usmiala na Caru, potom nenávistne pozrela na Jamesa, ktorý sa trochu zľakol. Prišla k nemu a dotkla sa jeho hrudi, v ktorej mu prudko bilo srdce. James mal strach, zdesene hľadel na ženu, ktorá si ho celého premerala. Potom mu roztrhla tričko a obnažila mu hruď.

„Jazva a vlčie tetovanie. Chlapec čo zvíťazil nad Murrayom.“ Zamyslene povedala žena a prstami jemne prechádzala po Jamesovej jazve. Jamesovi sa začali podlamovať kolená od strachu.

„Som Cassandra, alfa tento svorky.“ Predstavila sa žena no svoj pohľad s Jamesovej hrude nespustila. Cassandra sa pozrela ponad Jamesove plece a povedala.

„Odveťte ho! Jemu sa budem venovať potom.“ S poza chrbta Jamesa niekto pevne zovrel. Do jeho rúk za zarylo desať pazúrov, ktoré ho znehybnili a ťahali preč od Cari.

„Nie, James. Chcem aby bol so mnou.“ Začala naliehať vyplašene Cara.

„Cara?“ ozval sa nežný hlas, ktorý bol Care veľmi známi, pomaly sa otočila a pozrela sa na ženu, ktorá bola veľmi pekná, jej vlasy boli presne také ako tie jej. Zhlboka sa nadýchla keď si uvedomila koho práve vidí.

„Cara dcérka.“ Žena prišla ku svojej dcére a silno ju objala. Cara len nehybne stála, nedokázala si zvyknúť na myšlienku že práve vidí svoju mamu.

„Mami?“ nakoniec zo seba dostala a silno ju objala s očí sa jej začali liať slzy. Zabudla na to že niekam práve odniesli Jamesa. Cara sa teraz cítila bezpečne v objatí svojej mami.

„Zlatko tak rada ťa vidím. Prepáč mi to. Prepáč mi všetko, že som toľké roky nemohla byť pri tebe.“ Odvetila jej mama, ktorej tiež po lícach stekali slzy šťastia že má pri sebe svoju dcéru.

„Melissa. Teraz nie je čas na rodinné stretnutie, tvoja dcéra nás kvôli niečomu navštívila.“ Cassandra sa pozrel na Caru, čakala kým jej odpovie. Cara sa odtiahla, utrela si slzy a začala.

„Poslal ma sem Dan ... Daniel, bola to jeho posledná vôľa, chcel aby som ťa našla.“ Care sa triasol hlas a celý čas sa pozerala na mamu. „Mám sny, nočné mory, v ktorých vidím Jamesa zomierať, rukou môjho mŕtveho brata. Včera som Jamesa, skoro zabila ... Ja ... bola som námesačná a všetko čo sa dialo v tom sne som ...“ Care zlyhal hlas. Melissa ju objala a utíšila ju.

„Takže sny. Danielova duša ťa našla. Teraz si choď oddýchnuť. Melissa ťa tu prevedie. Ja sa musím venovať niečomu dôležitejšiemu.“ Odvetila Cassandra a išla, smerom ktorým odviedli Jamesa. Keď vošla do podzemia, pri kamenných dverách stáli dve ženy, Cassandra sa na ne pozrela a povedala.

„Všetko je pripravené?“