Duša vlka

9. Kapitola

Cara, nadšene vošla do kuchyne, kde chcela zohnať niečo, čo by si mohli zobrať na dnešnú romantickú prechádzku okolo jazera. Na stole ju čakal veľký piknikový kôš s dekou. Bol tam malí, žltý lístok, na ktorom stálo:

Pekný deň, dúfam že Vám bude chutiť.

                                             S láskou mama.

Cara sa usmiala, zobrala kôš a utekala za Jamesom, ktorý ju čakal pred dverami ich izby. James ostal zaskočený.

„Čo to je?" spýtal sa. Cara sa šibalsky usmiala a zahryzla si do spodnej pery.

„To moja mama. Myslím že sa jej páčiš." Povedala veselo Cara. James jej zobral kôš, chytil ju za ruku a smelo vykročili do lesa.

Melissa mala naozaj pravdu všetko je to tu nádherné. James zabudol na strach, ktorý v ňom bol od začiatku ako sem prišli. Najskôr sa prechádzali po ostrove, ktorý vyzeral že je veľmi malí no opak bol pravdou. Potom nastúpili do člnu a člnkovali sa. Všetko to bolo dokonalé. Vyzerali ako dvaja bezstarostný zaľúbenci, ktorý si užívajú krásu prírody. Keď prišli k druhému brehu Cara začala všetko pripravovať na jedlo, roztiahla deku a žasla nad tým čo jej všetko mama pripravila, lepšie by to nepripravila ani ona sama. Vtedy si uvedomila aké ťažké to bolo vyrastať bez nej. Okolo seba mala len mužov, ktorý jej s veľa vecami nevedeli pomôcť teraz, túžila len po jedno byť s mamou ako to len najdlhšie pôjde. S jej myšlienok ju vytrhli Jamesové ruky, ktoré ju pevne zovreli. Cara, zapišťala a v sekunde sa ocitla v studenej vode.

„James." Vykríkla a ošpliechala James, ktorý si vyzliekol tričko a skočil za ňou.

„S tým si nerátala." Začali sa šantiť, boli ako malé deti uprostred veľkého jazera, ktoré patrilo iba im. Potom obaja vyšli von osušili sa. James pripravil všetko na opekanie. Cara už sedela na deke a vychutnávala si senvič, ktorý pripravila jej mama, pri tom sledovala polonahého Jamesa, ktorý snažil založiť oheň ale nešlo mu to. Nakoniec sa mu to podarilo no to sa už začalo stmievať. Na palice, ktoré našli v lese si nastokli niekoľko marshmallow a začali ich opekať, bol to pre nich dokonalý večer aký nikdy nemohli zažiť.

Slnko už zapadal, jeho posledné lúče sa trblietali na hladine vody. Cara si oprela hlavu o Jamesove rameno a sledovala ligotavú hladinu vody, pri tom si odjedla kus horúceho marshmallow.

„Toto som potrebovala, od všetkého sa odreagovať. Takto by to mohlo byť už večne." Poznamenala šťastná Cara, ktorá bola tento raz naozaj šťastná, nič neskrývala.

„Prejdeme si týmto to a určite to tak aj ostane Cara." Ticho zašepkal James. Cara sa odtiahla aby sa mohla Jamesovy pozrieť do očí.

„Nie, tak som to nemyslela. Chcem mať doma toto všetko. Jazero, prírodu, mamu." Cara zosmutnela a pozrela sa do zeme, ako to bolo u nej zvykom.

„Cara, o mamu už neprídeš, sľubujem. O nikoho už nikdy neprídeš. Rozumieš mi." Povedal James, pritom sa zahľadel na jej pery.

„Sľubuješ?" Smutne sa pozrela do Jamesových očí.

„Sľubujem!" odvetil James a milo sa usmial. Potom sa nahol ku Care, ktorá toto gesto zopakovala aby si mohli dať bozk. Bol to kratučký nesmelý bozk, aký si dávajú zaľúbenci na prvom rande. Potom sa otiahli a pozreli si do očí. Cara mu omotala ruku okolo krku a začali sa bozkávať vášnivejšie. James sa dotkol Carinej košeli. Vtedy sa Cara náhla odtiahla a vyplašene pozrela na Jamesa.

„Mmm ... Cara, nikto nás tu neuvidí vlčice sem nechodia, povedala to tvoja mama." Upokojujúcim tónom povedal James.

„Ja len ..." Cara sa smutne zahľadela do zeme.

„Znásilnil ťa Murray? Bojíš sa ma?" spýtal sa pomaly James, mal strach že sa také niečo stalo, pretože od jeho návratu, sním nechcela nič mať aj keď sa James, mnoho krát snažil. Cara však len pokrútila hlavou. Potom sa zadívala na jeho tvár a pohladila ho po nej. Prešla až k jeho košeli, ktorú začala pomaly rozopínať, potom mu ju pomaly vyzliekla, čím sa odhalilo jeho vypracované telo. James, nevedno prečo ale trochu sa zahanbil, snažila sa to skryť bozkom, no Cara ho zastavila. Vyzliekla si tričko, ona sa nezahanbila ani na sekundu. Začali sa vášnivo bozkávať. James jej rukami obopínal cele jej telo. Cara začala potichu vzdychať, čo Jamesa vzrušovalo. Bol to nej najromantickejší západ slnka aký kedy obaja zažili.

Cara sa zobudila ako prvá, bolo jej trochu zima, bola dosť chladná noc a boli úplne nahý. Našla Jamesovú košeľu a prehodila si ju cez seba aby sa aspoň trochu zahriala, potom sa chvíľu dívala na Jamesov bezstarostný spánok, aký už dávno nemal. Cara niečo začula v kríkoch, zľakla sa a to hneď zobudilo Jamesa.

„Cara? Si v poriadku?" Vyplašene sa spýtal James.

„Niečo som tam počula." Z hrôzou v hlase povedala Cara.

„Je to len zajac alebo nejaké lesné zviera, nikto tu nie je." Upokojoval ju James.

„Nie, toto nebol zajac." Povedala Cara a išla za tým zvukom. James si rýchlo obliekol nohavice a išiel za ňou. Keď Cara, odtiahla konáre, zbadala strú budovu. Care prudko bilo srdce. Vošla do polo rozpadnutej budovy a bola v šoku s toho čo vidí.

„Cara čo sa deje?" spýtal sa zdesene James. No Cara neodpovedala.