Duša vlka

8. Kapitola

Pozeral sa priamo do karamelových očí, ktoré tam veľmi miloval. Cara, chvíľu stála na mieste, ticho sledovala osobu, ktorá jej vždy vedela vyčariť úsmev.

„James?“ pomaly vyslovila jeho meno a rozbehla sa k nemu.

„Cara, ani nevieš ako ťa rád vidím.“ Odvetil James a prezrel si Caru. Ruku mala previazanú, zľahka ju chytil za zápästie a zo strachom sa pozrel do jej očí. Cara si zahryzla do spodnej pery a pozrela do zeme. Odtiahla si ruku a jemne si po nej prešla.

„To nič, musela som ...“ odmlčala sa, oči mala stále sklopené k zemi.

„Čo si musela Cara?“ James zvýšil hlas. „Ublížili ti ?“ naliehal na ňu.  Cara začala krútiť hlavou no stále hľadela do zeme.

„Musela som sa vrátiť do toho sna, spolu s Cassandrou.“ Care spadla na zem prvá slza, mala strach s toho ako James zareaguje. On si to všimol, pritiahol si ju k sebe nežne jej prešiel po chrbte a potom ju pobozkal. Cara, mu bozk ihneď opätovala, toto bolo presne to čo potrebovala, cítila svojho Jamesa pri sebe. Vtedy si Cara uvedomila, že keď ho videla naposledy mal v hrudi dýku. Dotkla sa miesta, kde približne dýka bola a pozrela sa nešťastne na do jeho očí.

„Ty si poriadku?“ pozerala sa priamo do očí, ktorých bol vidieť strach. James za jej chrbtom silno zovrel prsty. Nemohol jej povedať pravdu, že mu práve vytrhali všetky pazúre, musel zaklamať.

„Je to v poriadku len ...“ zhlboka sa nadýchol, Cara sa na neho zadívala. „ ... len som prišiel o schopnosti, ak by nebolo tvojej mami, prišil by som o všetko, o svojho vlka a aj o post alfy.“ Cara sa k nemu priblížila, oprela si svoju hlavu o jeho hruď v ktorej počula tlmený tlkot jeho a Danielovho srdce.

„Milujem ťa, vždy ťa budem milovať, nech sa stane čokoľvek.“  Ticho zašepkala Cara. Vtedy niekto zaklopal na dvere. Cara sa mykla a nesmelo povedala.

„Ďalej!“ vo dverách stála jej mama v rukách držala tanier s hriankami a v druhej mala arašidové maslo.

„Myslela som že budeš hladný a nevedela som čo máš rád, tak som priniesla toto. Arašidové maslo, má vraj každý rád.“ Usmiala sa Melissa a položila, všetko na komodu veľa dverí a pokračovala. „Som Melissa Haywoodová, Carina mama. Viem že sme sa už stretli ale takto to bude lepšie.“ Milo sa usmiala na Jamesa, ktorý si uvedomil že Cara má po nej úsmev.

„Teší ma, pani Haywoodová. Som James Brien.“ Zdvorilo potriasol rukou Melisse, ktorá sa znova usmiala.

„Volaj ma len Melissa.“ Odvetila zdvorilo. James len prikývol, bol to pre neho zvláštny pocit stáť pred Carinou mamou.

„To arašidové maslo je super. Milujem arašidové maslo.“ Odvetil James, ktorý chcel vyplniť trápne ticho.

„No, vonku je už skoro tma ale zajtra by ste sa mohli ísť prejsť po ostrove. Okolie jazera je krásne. Dnes je už tma a bude aj zima, zajtra si určite spravte výlet. Škótsko je krásne.“ Povedala Melissa a usmiala sa na deti pred ňou.

„Je to nedotknutá príroda, nikto sem nechodí a dá sa tam užiť aj trochu romantiky.“ Melissa žmurkla na oboch. Cara sa začervenela a pohotovo napomenula mamu.

„Mamiiii ...“ ona sa však len uškrnula a odvetila. „Nemusíte tu nič na mňa hrať. Ste spojení a každý tu vieme ako sa také spojenie tvorí. Len si to tu spríjemnite.“ Pozrela sa pri tom na Jamesa, ktorý len ticho stál. Potom Melissa odišla.

Bola už neskorá noc. James a Cara ležali, na posteli. Cara mala hlavu položenú na Jamesovej hrudi, on sa hral z jej prameňmi vlasov, ktoré jej spadli na rameno. Vedy sa Cara pomrvila a začala.

„James? Pri najbližšom splne sa premením.“ Potichu povedala Cara. James stŕpol a zhlboka prehltol.

„Ako to vieš? Nedokážeš to ovplyvniť.“ Povedal prekvapene James, nechcel aby Cara bola vlkolak.

„Vlčice mi stým pomôžu, tak mi aspoň povedali. Majú veľa schopností o ktorých nevieme James.“ Cara sa pozrela na svoje zápästie.

„V tom sne som sa rozprávala s Danielom, pozrel sa na mňa a povedal mi: -Sestrička, všetko je nebezpečné, všetko je zlé. Nič sa s toho nemalo stať. Nikto nemal zomrieť. Musíš získať svoju silu, potom pochopíš všetko ostatné.- Pamätám si to presne ako to povedal. Cassandra to preložila tak že chce aby som sa premenil.“ Odpovedala potichu Cara.

„Cara, nepáči sa mi to. Ak sa nemáš premeniť sama, tak to neje dobrý nápad.“ Povedal starostlivo James.

„Povedal že všetko pochopím musím to spraviť.“ Odvetila Cara, James len prikývol, vedel že Caru o inom nepresvedčí, cítil to.

„James? Aké to je? Aké je to premeniť sa?“ spýtala sa nesmelo Cara.

„Je to ... na každého to vplýva inak. Sila mesiaca, je zvláštna. Prvý krát je to neznesiteľná bolesť a utrpenie ale ak svojho vlka prijmeš, každý spln bude čarovný, hlavne keď budeš mať pri sebe ľudí, ktorý ťa milujú.“ Odvetil James a pobozkal Caru na čelo. Cara len prikývla a pomaly zaspala na jeho hrudi.