Océane's secret

1. Chapter

Zobudila som sa a ako každé ráno som sa rozhliadla po izbe, či náhodou nieje môj život len sen a ja budem konečne šťastná .. Načiahla som ruku ku stolíku a schmatla som mobil.

"13:48 ?!" spýtala som sa zhrozene sama seba. Rodičia ma karhali za všetko, vrátane neskorého vstávania. Zbadala som že mi bliká nová SMS. 'Škoda že ti nemôžem napísať cez fb.. Tak ako tá PRESPÁVAČKA? :* -Ruby' (party-krycie meno prespávačka).. Am a Ruby.. Moje najlepšie kamošky a aj tak sú odomňa úplne odlišné. Ony môžu všetko.. Ja nemôžem mať ani len facebook. Môj mobil je odpočúvaný otcom a sms sa posielajú priamo na jeho email. Niekedy rozmýšľam či nemám v izbe kameru. Začala som vyťukávať SMS 'Ruby, prepáč ale nepôjde to. -Océane'. Sadla som si na kraj posteľe a pošúchala som si oči. Postavila som sa, navliekla som sa do županu a našuchla som si papuče. Pomaly som sa presunula do kúpeľne. Do jednej ruky som uchopila moju tirkysovú zubnú kefku a do druhej jahodovú pastu. Áno, aj keď budem mať osemnásť, stále som dieťa. Urobila som si ranný rituál a potom som sa obliekla do tmavomodrých riflí, bieleho tielka a čiernej mikiny. Psychycky som sa pripravila na pohoršenie matky z toho o koľkej som sa zobudila. Siahla som po kľučke, no v tom momemnte som sa zasekla a rozmýšľa som či sa radšej neotočím a nevyskočím z okna. Všetko by bolo jednoduchšie..

"Dobre ránko.. " pri príchode do kuchyne som si všimla že je otec nejaký napätý.

"Dobré ránko?! Je 14:24! Océane, že sú prázdniny neznamená že si odvykneš od skorého vstávania. " ak poviem 'ty vrah' tak si určite viete predstaviť kto ma práve karhal.

"Prepáč, už sa to nebude opakovať." podišla som k matke a objala som ju, ona mi však objatie (ako vždy) neopätovala. Mám pocit, že otec je jediný, kto tu ku mne prejavuje city a to iba hnev.. Prešla som ku jedálenskému stolu a nadšene som sa zatvárila.

"Mami čo si dnes dobrého uvarila? "

"Océane, nebuď drzá, veľmi dobre vieš, že tu varí Consuella a nie ja. " nehovor, preto to hovorím a musím uznať som rada že máme kuchárku, to čo si varila TY sa nedalo jesť.

"Océan poď sem." zakričal na mňa otec z obývačky. Preklusala som do obývačky a sadla som si na druhý koniec gauča.

"Čo si chcel ?"

"Océane, dnes musíme ísť znovu ku Patrickovcom, dnes sa dozviem, ako dopadol obchod. Celkom si nám urobila hanbu, teda nie že by si inokedy hanbu nerobila. Jim mi vravel, že si všimol, že niesi moc nadšená z náštev u nich. Ale to prejednáme inokedy.. Navrhol, že by si mohla ísť zatiaľ do kina s jeho synom a jeho priateľmi. Aj tak veci, ktoré riešim nie su pre deti." hľadela som s vyvalenými očami.

"S Nathanielom?! S tým povrchným debilom? To radšej budem s nudnou bandou starcov!"

"Océane, čo to má znamenať?! Nebudeš takto hovoriť o Nathanielovi, vlastne nebudeš takto hovoriť o komkoľvek s kym pracujem alebo o komkoľvek, kto je v nejakom vzťahu s ludmi, s ktorými pracujem."...

"V tomto momente som rozhodol. Ideš s Nathanielom do kina a bodka. Obleč si niečo decentné, nie že budeš vyzerať ako štetka! Buď nachystaná o 17:00.." aha, takže teraz mi diktuješ ešte aj čo si mám obliecť. Odišla som z obývačky do jedálne.

"Consuella, daj mi, prosím, niečo na jedenie, lebo mi z toho ignoranta vybuchne hlava."

"Prosím!?" ozval sa otec z obývačky. Ja viem ty počuješ všetko, vzhľadom ktomu že máš napojený môj mobil. Vlastne ty počuješ aj to, čo nepočuješ. Tipujem, že keby náhodou zostarneš a ohluchneš, tak aj tak by si všetko počul..

"Slečna Océane, máte rada pikantné alebo nie?" ách Consuella je tu tiež..

"Pikantné poprosím." sadla som si aj s jedlom ku stolu a začala som v ňom hrabať lyžičkou. Po pár minutách som sa rozbehla a za chvíľku som to zjedla. Sama nad sebou sa čudujem že už nevážim aspoň 200 kilogramov. Od šiestej triedy na základnej vážim 50 kilo, ale nikdy som si nepripadala moc chudá.

Vrátila som sa do izby a prezliekla som sa do plaviek. Vzala som si mobil, uterák v prípade že by sa náš nechutný sused chcel kochať, opaľovací krém, aj keď slnko už nieje také ostré a knihu. Vyšla som na svoj balkón, ľahla som si na lehátko a začala som čítať.. Po dlhšom čase som pozrela na mobil, aby som vedela koľko je hodín. Keď som ho vytiahla tak ma skoro vyvalilo z lehátka, je 16:38!.. Prebehla som rýchlo cez izbu do kúpeľne a rýchlo som sa osprchovala. Obliekla som si to isté, čo ráno. No, RÁNO ako RÁNO. Zatiaľ čo sa mi prírodne schli vlasy, ja som si robila jemný make up. Vlasy nie a nie vyschnúť.. Schmatla som fén a nastavila všetko na najsilnejší výkon. Vlasy konečne vyschli a ja som ich mohla vyžehliť. Vlasy som žehlila svetelnou rýchlosťou. Naposledy som sa na seba pozrela do zrkadla a sama seba som chválila za vykonanú prácu. Nastriekala som na seba chanel a bola som pripravená na odchod. Zbehla som po dvoch schodoch dolu a nabehla som za rodičmi do obývačky.

"Som hotová!" skríkla som pod tlakom, ako ma budú karhať za neskorý príchod.