Per aspera ad astra

Kompas

Do otcovej pracovne roky nik nevkročil,

drevo bolo stále rovnako čerešňové,

voňavé knihy uložené v polici,

mapa otvorená, vyblednutá na stole.

Aj na ňu, ako na všetko, dopadal prach,

aj na jeho Kolumbove plány,

kompas zabudnutý na stole.

Juh.

Možno mu pomohla nájsť cestu domov severka.

Neprichádza, nik nechodí.

Kovová ručička mieri tým istým smerom,

ako v deň, keď ho tam zabudol.

Možno by našiel cestu domov,

ak by ho zvieral pevne vo vrecku svojho obnoseného kabáta.

Kto to vie?

Jesenné listy ševelia,

ticho mlčí.

A tak sa pýtam bájnych múz,

či vedie kompas z podsvetia.