"A čo vy takto sama,
mladá dáma?"
pýta sa ma cudzí pán.
Veď nie som sama,
chcem odpovedať,
no navôkol len kŕdeľ vrán.
Nie je tu mama,
čo by ma za ruku viedla,
nie je tu otec, nie je tu brat.
Nie je tu sestra,
idúc hneď vedľa,
nie je tu žiadny kamarát.
Veď nie som sama,
mám všetkých,
ale zároveň nikoho.
Každá dáma
je občas sama,
tancuje bez niekoho.
A takto z rána,
kráčam si sama:
"Na svete je každý sám."
"Ale veď viete,
že nie ste sama."
usmieva sa múdry pán.
YOU ARE READING
Per aspera ad astra
PoetryJe možné hľadieť na hviezdy a nestratiť sa v nich? Je možné dýchať a zadusiť sa? Je možné premýšľať nad nemožným? Je možné písať zbierku básní, úplne náhodných? ...otvorte a posúďte sami... Dokončené: 07.03.2021
