Rána boli ťažké...
zobúdzať sa bez teba,
vôňu kávy nahradil pach samoty
a hádky suseda.
Prikrytý perinou,
zobúdzam sa bez teba,
nie je nik kto by mi ju kradol
snívajúc až do obeda.
Budík nezvoní,
zobúdzam sa bez teba,
o pol šiestej ráno sa bojím,
že nepôjdeme do neba.
Hľadiac do stropu,
zobúdzam sa bez teba,
pevne veriac, že ďalšie ráno,
zobudím sa sám – bez seba.
*
Rána boli ťažké,
vstával som bez teba,
zatiaľ čo som vedel,
že ty si vstávala s iným.
Nechápal som,
prečo si mi to spravila,
takto po ránu som bol
len láskou vinným.
Teraz už viem,
že ráno je len začiatok dňa,
a to najhoršie
prichádza po súmraku,
som zahalený v smútku mraku...
...keď viem...
...že aj zaspávaš s iným.
YOU ARE READING
Per aspera ad astra
PoetryJe možné hľadieť na hviezdy a nestratiť sa v nich? Je možné dýchať a zadusiť sa? Je možné premýšľať nad nemožným? Je možné písať zbierku básní, úplne náhodných? ...otvorte a posúďte sami... Dokončené: 07.03.2021
