Per aspera ad astra

Červené víno

Hľadám zmysel na dne hrnčeka s červeným vínom

sklo sa rozbilo niekde v zhone, rozbil ho čas

mračí sa na mňa, keď ho prelievam ginom

ale pravdu si tajnostkár uchováva, pravdu v nás.

Všetci čo naslúchajú, chcú byť vypočutý

toto víno ma počúvalo mnoho ráz

kedy povie, poradí, kedy sa uľúti,

kedy nebude tak skúpe, aspoň raz?

Mesiacu v úsmeve schovávam tajomstvá,

tajomstvá, ktoré zahaľuje mráz

inovať na hrnček prstom črtá klamstvá

slepé vidiny a zopár rozpadnutých fráz.

Zmyselné nezmysly mi prezrádza rado,

ale pravdy, akoby sa samé obávalo,

akoby nemohlo ťarchu sveta zniesť

a tak len klame, nám, tebe aj mne,

keď ho radostne domov budeš niesť.

Rado počúva, ale nechce byť počuté

červené víno, fľak na našom koberci

v mojom hrnčeku, na našom kredenci

pravdy sa samo bojí,

ako školák v prvý deň školy.

A tak zmysel, ktorý márne hľadám

už opitá, v krvavom víne,

na dne puknutého hrnčeka nenachádzam.