Chcel jej ukradnúť srdce
ako zlodej, ktorým bol.
Mala to byť jeho posledná lúpež,
najväčšia krádež všetkých čias,
veľký trik velikána,
majstra v odbore
v zločineckom tábore.
Dobre si to pripravil,
každý jeden krok
plánoval takmer rok
všetko čo povie,
ktorých blízkych zaprie,
ktoré činy poprie,
komu sa vzoprie,
keď sa o ňu oprie.
Úsmevy, ach tie úsmevy,
zrkadlo bolo jeho priateľom, keď ich formoval,
kamošom, keď si vlasy géloval,
manželom, keď sa v obleku pred ním pyšný sťa hocijaký páv
hrdo promenádoval.
Čas a miesto sedelo,
a dievča vedelo,
o čo sa pokúsi.
Pokojne sedelo.
Najhorší zlodej
- len na posmech neskôr,
ani si nestačil všimnúť -
ukradnuté sa nedá ukradnúť,
predbehli ho o pár rokov skôr.
DU LIEST GERADE
Per aspera ad astra
PoesieJe možné hľadieť na hviezdy a nestratiť sa v nich? Je možné dýchať a zadusiť sa? Je možné premýšľať nad nemožným? Je možné písať zbierku básní, úplne náhodných? ...otvorte a posúďte sami... Dokončené: 07.03.2021
