Rainy Town {Yoonmin}

Drop Seven

Celú noc som nemohol spať.
Je 2:28ráno. Už neviem čo mám robiť aby som zaspal. Vstal som z postele a sadol si ku stolu. Vzal som prvý čistý papier čo mi prišiel pod ruku, ceruzku a začal písať.

Šťastná náhoda

Nič z toho nie je náhoda
Iba idem s prúdom
Svet je iný než bol včera
Len s tvojou radosťou
Keď zavoláš moje meno
Stanem sa tvojou kvetinou
Ako by som čakal
Rozkvetneme  dokiaľ sa neochladí
Možno je to prehliadnosť vesmíru
Tak je to
Ty vieš, ja viem
Ty si ja a ja som ty

Bojím sa tak veľmi, až sa mi chveje srdce
Pretože osud nám stále závidí
Bojím sa rovnako ako ty
Keď ma uvidíš
Keď sa ma dotkneš

Vesmír sa pre nás pohol
Bez jedinej chyby
Naše šťastie nebolo plánované
Pretože ma miluješ
A ja milujem teba

Si môj penicilín
Zachraňuješ ma
Môj anjel, môj svet

Len ma nechaj ťa milovať
Len ma nechaj ťa milovať
Už od vzniku vesmíru
Všetko bolo naplánované
Len ma nechaj ťa milovať

Nechaj ma milovať, nechaj ma milovať
Nechaj ma milovať, nechaj ma milovať.

Dopísal som asi po dvoch hodinách namáhavého rozmýšľania a vyberania slov do tohto "songu" Bol som na seba hrdý ,keďže ja skladať piesne neviem a zvyčajne to skončí zlomenou ceruzkou a pokrčenými papiermi porozhadzovaními všade po izbe. Papier s textom som pripol špendlíkom na korkovú nástenku, ktorá bola nad stolom a usmial sa sám pre seba. Je 4:24 a mnou stále prekypovala energia.
,,Čo budem teraz robiť?!" Povzdychol som si a hodil sa do perín. Vedľa mňa sa ozvalo zavrčanie. Asi som omylom zobudil Twinnie. Ospravedlňujúco som sa na ňu pozrel. Spravila niečo čo sa podobalo na pretočenie očami a spokojne zase zaspala. Pohľad som opäť presunul na strop. Spravím raňajky? Hmm ale čo? Uskutočnil som nálet na chladničku a vybral z nej biely jogurt a prípadne ovocie ktoré som tam objavil. Suroviny som položil na kuchynskú linku a natiahol sa po misku. Kerý idiot tú misku dal tak vysoko! Ako taký debil tu stojím na špičkách a aj tak na ňu nedosiahnem! Serem na to idem si po stoličku. Chytil som ju za konštrukciu keď sa bytom ozvalo silné zaklopanie. Šokovane som sa pozrel na chodbu. Kto to je?!
Pomaly som prišiel ku dverám a opatrne pozrel cez kukátko. Keď som zazrel tyrkysové vlasy okamžite som odomkol. Pootvoril som dvere a vykukol.
,,Čo tu robíš?" Spýtal som sa. Yoongi sa usmial tým jeho gumy úsmevom. Bože chlapče to chceš aby ma tu šľahlo o zem alebo čo?!
,, Môžem dovnútra alebo ma necháš stáť na chodbe?" spýtal sa ma so smiechom.
,,A-aha j-jasne poď dnu" otvoril som dvere viac aby mohol prejsť a sklonil hlavu aby si nevšimol mojej červenej tváre. Objal ma na privítanie.
,, Chýbal si mi Jiminie" zašepkal a jeho dych sa odrazil od mojej pokožky na, ktorej sa mi okamžite spravila husina.
,,Aj ty mne" šepol som späť. Chytil som lem svojho dlhého svetra a začal ho nervózne žmoliť medzi prstami.
,, Prečo si vlastne prišiel?" spýtal som sa.
,, Nemohol som spať, tak som sa šiel prejsť a keď som išiel okolo tvojej bytovky a svietilo sa tak som si povedal, že sa stavím" povedal. Vrátil som sa späť do kuchyne s Yoongim za mnou.
,, O čo si sa pokúšal?" spýtal sa keď uvidel všade po linke ovocie.
,,Nooo o raňajky?" Bože prosím nepozeraj sa na mňa týmto spôsobom lebo za seba neručím

,, Uuum dáš si aj ty?" Spýtal som sa
,,Veľmi rád" Yoongi si sadol na barovú stoličku a ja som prešiel k poličke s taniermi a miskami. Opäť som sa natiahol po miske s nádejou, že som za tú chvíľku podrástol a ja na ňu dotiahnem. No márne. Povzdychol som si a oprel sa o linku.
,,Y-yoongi m-mohol by si mi podať tie dve misky?" Spýtal som sa hanblivo a hodil na neho psie očká. Yoongi sa so smiechom zdvihol zo stoličky a prišiel ku mne. Jednu ruku obmotal okolo môjho pása a natiahol sa po misky.
,,Samozrejme ty Hobit" zasmial sa a podal mi ich. Urazene som si ich vzal a položil na linku.
,, Ale no tak nebuď na mňa urazený" smial sa ďalej Yoongi. Neodpovedal som. Nie som žiaden Hobit! Veď ja mu ukážem! Vybral som si veľkú lyžicu a do každej misky dal niekoľko lyžíc jogurtu a nasypal tam len tak od oka ovocie. Yoongi ma objal zozadu.
,, Si zlatý keď sa hneváš" zašepkal mi pri ušku ktoré následne oblízol. Z pier mi unikol nepatrný vzdych. Rýchlo som si rukou zakryl ústa a vykulil očká. Do riti! Yoongi vydýchol a jeho dych sa odrazil od môjho krku, celý som sa striasol. Yoongi zdvihol hlavu tak, že jeho pery boli na úrovni môjho uška.
,, Nehanbi sa za to, je to prirodzená reakcia, chcem ťa počuť Jiminie" zašepkal mi do uška. Bože stoj pri mne! Yoongi si ma k sebe pritisol ešte bližšie. Opäť sa sklonil k môjmu ramenu a začal mi ho jemne okusovať. Nevedel som čo mám robiť, nikdy som takéto veci nezažil ale vedel som, že Yoongimu dôverovať môžem, vedel som, že prestane keď mi to bude nepríjemné, dodával pocit bezpečia, ktorý mi toľké roky chýbal. Naklonil som hlavu na stranu aby som mu dal viac priestoru. Nevedel som presne čo robím ale podvedome som vedel, že robím dobre. Bol som z toho mierne vydesený. Ovládali ma moje inštinkty a nie moja myseľ, bolo to až príliš desivé čo dokáže spraviť chtíč s ľudskou mysľou. Z hlbokého rozmýšľania ma vytrhla ostrá bolesť na krku. Yoongi sa od môjho krku odtiahol a mne okamžite vystrelila ruka na miesto kde ma to bolelo. Otočil som sa naňho s otáznikmi v očiach.
,, Č-čo si mi to spravil?! spýtal som sa.
,, Označkoval som si ťa aby všetci vedeli, že už niekomu patríš" odvetil.
,, Volá sa to cucflek, cucfľak alebo ešte znamienko lásky, je na tebe ako to budeš volať"
,, M-môžem ti a-aj ja spraviť znamienko?" spýtal som sa no odpoveď som nedostal. Yoongi len nahol hlavu na stranu ,,budem veľmi rád" povedal. Priblížil som sa k nemu a jemne priložil svoje pery na jeho mliečnu pokožku. Jemne som jeho pokožku opäčovával až kým som neusúdil, že by to mohlo aj stačiť. Keď som sa odtiahol na jeho krku priam svietil fialovo ružový flek. Spokojne som sa pre seba usmial a prstami prešiel po jeho citlivej pokožke. Pod mojím dotykom sa nepatrne zachvel, čo mi spôsobilo nesmiernu radosť. Aspoň nie som jediný kto je na dotyky taký citlivý.