Rainy Town {Yoonmin}

Drop Thirteen

,,Jiminie mal by si z tej izby vyliezť. Nič si nejedol." Ozval sa tlmený hlas Jina ktorý mi každú polhodinu dohováral aby som sa išiel najesť.
,,Jedol som..." Odvetil som.
,, NEKLAM!" skríkol Jin.
,,Nie som hladný" odpovedal som pokojne a opäť si zapol pomalú hudbu a do rytmu sa pomaly hojdal na hojdačke. Zobral som telefón do ruky a vyhľadal v messengeri Kookieho.

Minie💕🐙:
Kookie mohol by si prosím prísť do mojej izby?
Minie💕🐙:

Ale tak aby ťa nikto nevidel....

                                             Kookie 💪💕:
                                  Jasne hneď som tam

O chvíľku na to, sa ozvalo tiché klopanie. Dvere som odomkol a nechal Kookieho vojsť a hneď na to zamkol. Kookie ma silno objal.
,, Čo sa deje Jiminie" zamumlal mi do ramena. Odtiahol sa odo mňa a prezrel si ma od hlavy po päty.
,, Vyzeráš unavene hyung...nejedol si, nepil si, všetci máme o teba strach. Nikto nevie čo sa stalo a Yoongi tiež nevie prečo si sa tak zrazu uzatvoril!"
,,Potreboval som byť sám. Utriediť si myšlienky a....hlavne svoje pocity."
,,Čo sa stalo?" Spýtal sa a posadil sa na posteľ. Ja som si sadol na koberec a začal mu všetko vysvetľovať. Konečne som mohol niekomu povedať čo cítim a nedusiť to v sebe.
,,Rodičia mi...zomreli pred rokom pri autonehode,keď do nich vodič kamiónu vrazil. Neprežili." Spomienka na rodičov bola veľmi bolestivá a aj teraz som mal v očiach slzy ktoré som sa snažil udržať ,,Zostala mi len babka ktorá sa o mňa starala, ale potom som sa odsťahoval. Potreboval som súkromie a mal som aj bližšie školu. V škole ma šikanovali a aj šikanujú a často som si kvôli tomu chcel vziať život, ale nedokázal som to." Povedal som a vyhrnul som si rukáv dlhého trička  po zápästie. Kookie  opatrne vzal moju ruku a prezeral si, už zahojené jazvy ,,Často mám "stavy" smútku, veď to má asi každý, no a proste vtedy chcem byť sám."
,,Tak to mi je ľúto" povedal Kookie a objal ma.
,,V pohode nevedel si to"jemne som sa usmial.
,,Inak čo ty a Yoongi ha?" Drgol ma do ramena a zdvihol obočie.
,,Čo by malo byť?"spýtal som sa nechápavo.
,, Keď ste vtedy prišli z behu obidvaja ste boli vysmiatí ako slniečka. A Yoongi po tebe neustále pokukuje."
,,No sme prepojený..."
,,To vážne?! Aj ja a Tae sme. Potom Jin a Joon no a Hobi je spojený s tým chalanom s ktorým má mať súboj"
,,J-ja no myslím že k nemu cítim niečo viac ako len kamarátstvo...no vlastne páčil sa mi už od prvej chvíle čo som ho uvidel z okna v upršanom počasí sa prechádzať...no v ten deň čo sme šli behať som sa mu chcel vyznať, ale Joon prišiel do izby a povedal že ideme trénovať takže som to nepovedal. Ja...ja ho veľmi ľúbim. Kookie ale bojím sa ,že on mňa nie. Veľa ľudí mi povedalo že som škaredý a že nie som potrebný..."

,,Zabudni na nich. Si to najúžasnejšie stvorenie pod slnkom aké poznám a to že to ostatní ľudia nevidia je už na ich škodu lebo prišli o úžasnú osobu. Nezájdeme si do telocvične vybiť zo seba energiu? A môžem ťa niečo nové naučiť." Povedal a vstal. ,,Inak zajtra už musíš do Elementy aby si objavil svoje živly, ale keďže si sa zamkol v izbe tak sme to nechali tak."
,,Poďme teraz" povedal som a zdvihol pohľad od koberca. ,, Poďme hneď teraz. Nebudem to zbytočne predlžovať, oblečiem sa a za 10 minút dole pri dverách." Oznámil som a začal si vyberať oblečenie a nejako sa upraviť aby som sa aspoň trochu podobal na človeka. Potichu som kráčal po chodbe a dole schodmi. Kookie už čakal pri dverách obutý. Zobral som z botníka svoje topánky a zašnúroval ich.
,,Kookie?! Kam ideš?"ozval sa zrazu Jinov hlas. Otvoril som rýchlo dvere, vybehol von a schoval sa za stenu.
,,Idem sa prejsť" povedal Kook.
,,Do desiatej nech si doma rozumieš?"
,,Áno mama" zasmial sa Kookie.
,,A inak Jiminie? Nehovoril si s ním?"
,,Hovoril ale zaspal, takže um tak no. Večer by sa mal ukázať"
,,To je úžasné! Urobím palacinky!"
,,Tak ja teda idem ahoj!"
,,Ahoj!" Zvolal ešte Jin a Kookie za sebou zavrel dvere.
,,Poď ideme"povedal a vydali sme sa krokom do mesta.

                                ***

,,Dobrý deň" pozdravili sme sa s Kookom postaršej paní za pultom.
,,Čo si prajete chlapci?"spýtala sa a milo sa na nás usmiala. Bola oblečená do belaso modrej a celkovo pôsobila veľmi prívetivo.
,,Prišli sme kvôli privlastneniu živlov" povedal  Kookie.
,,Dobre, poprosím meno"
,,Park Jimin" povedal som. Žena si moje meno zapísala do zoznamu a postavila sa zo stoličky.
,,Následujte ma" obišla pult a viedla nás cez dlhú chodbu. Ocitli sme sa vo veľkej miestnosti. Steny natreté na čierno jemné osvetlenie...atmosféra ako z horroru. Striaslo ma. V strede miestnosti bol obsovký kruh a okolo neho všetky živly. No bol tam ešte jeden kruh ktorý bol prázdny.
,,Postavte sa do toho veľkého kruhu" zavelila žena.
,,Neboj to zvládneš" pobúchal ma po ramene Kookie a jemne ma postrčil.
Postavil som sa do stredu a čakal.
,, Môžme?" Spýtala sa žena. Nesmelo som prikývol. Stlačila nejaký gombík a kruhy so živlami sa začali okolo mňa točiť až z nich boli machule. Pevne som zavrel oči a čakal čo sa bude ďalej diať. Pocítil som horúco. Až som si pripadal, že som niekde na slnečnej pláži.

Kookie

Všetko sa zdalo byť fajn. Opieral som sa o stenu so založenými rukami ho pozoroval. Živly tvorili okolo neho obrovskú farebnú machuľu až bolo ťažké ho vidieť. Oranžová klesla dole a kruh s ohňom zastal. Takto to pokračovalo dokým sa okolo neho  točila ,povedal by som, že bielo-fialovo-ružová farba. Toto som ešte u nikoho nevidel. Okolo nôh sa točil ešte živel ktorý bol naposledy videný pred tristo rokmi. Jiminie odrazu vykríkol a padol na kolená. Odrazil som sa od steny a vystrašene sa obzeral.
,, Vypnite to!" Zhúkol som po žene.
,, Nemôžem musí to dokončiť!" Ľútostivo sa na mňa pozrela a venovala pohľad Jiminiemu ktorý ležal v kŕčoch na zemi.
,,Veď ho to zabije!" Skríkol som. Mal som chuť sa za ním rozbehnúť ale nevedel som že nemôžem. Jiminie zase skríkol. Panebože! Noták vypnite to! Vyšiel som na chodbu a vytiahol z vrecka telefón. A vytočil Taeho číslo.
,, Deje sa niečo Kookie?" Spýtal sa okamžite len čo zdvihol.
,, Príď do Elementy prosím"
,, Hneď som tam" povedal a zložil. Síce som sa na neho stále hneval kvôli tomu ,že za pobil s Hobim ale potreboval som tu niekoho. Yoongi by ma zabil. Hobi by nepočul mobil, Jin by začal vyvádzať ako hysterická žena a Joon by mi asi prešiel autom pri jeho šťastí. Takže Tae bol jediná možnosť.
,,Som tu" započul som za sebou.
,,Čo sa deje?" Spýtal sa Tae.
,,Išli sme s Jiminiem na privlastnenie živlov ale niečo sa zvrtlo a teraz kľačí v kŕčoch v strede kruhu." Hovoril som mu zatiaľčo sme vstúpili späť do miestnosti. Jiminie strašne nahlas zvrieskol a všetko ustalo, kruh sa vrátil na svoje miesto. Rozbehol som sa k nemu a zobral ho do náruče. Ľahučký ako pierko. Určite toho nenaje veľa. Bol úplne mimo.
,,Zoberte ho domov nech sa z toho vyspí a potom príďte ešte raz sem aby sa jeho živly zapísali do databázy" povedala žena. Len sme prikývli a s tichým pozdravom sme odišli. Tae mal pred budovou zaparkované auto. Jiminieho som položil na zadné sedadlá a sadol si na miesto spolujazdca.
,,Prečo ste nikomu nič nepovedali?" Spýtal sa Tae prísnym hlasom ktorý má nútil sa mierne prikrčiť.
,,Nestaraj sa" odvrkol som arogantne.
,,Jungkook!" Zvýšil hlas Tae.
,,Nie je to tvoja vec! Ty si sa tiež pobil s Hoseokom aj keď si mi sľúbil, že sa mimo súbojov biť nebudeš lebo nechceš byť ako predtým! A aj tak si to porušil!" Skríkol som a rozhodil rukami.
,,Nezvyšuj na mňa hlas Jungkook!" Pohrozil mi. Krvou mi prúdil hnev, a rozhorčenie. V tej chvíli mi bolo jedno čo poviem a aké budú následky.
,,Lebo čo?! Dáš mi trest a ošukaš má jak lacnú kurvu?! Do toho Taehyung! Pretože to pre teba som! Len zasunúť a odkopnúť! Pretože ja kurva nemám žiadne city a som s tým úplne v pohode!"povedal som ironicky a oprel sa o sedadlo.
,,Toto si prehnal Jungkook!" Zhrúkol po mne a schmatol ma za zápästie.
,,Si veľmi zlý chlapec Jungkook, vieš čo si zaslúžia zlí chlapci?" Spýtal sa. Jeho hlas bol nízko položený čo spôsobilo, že som si uvedomil čo som povedal. Jeho nebezpečný pohľad ma totálne schladil a ja som vedel, že som to posral. Na jeho otázku som len prikývol.
,,Slová Jungkook" povedal a chytil ma za bradu tak aby som sa mu pozeral do očí. Mlčal som.
,,Len si to zhoršuješ" povedal a nahol sa ku mne bližšie.
,, T-trest" vydýchol som roztrasene. Nenávidel som to slovo, pretože Tae dával najhoršie tresty aké som kedy zažil. Vždy vedel na aké miesto zatlačiť aby som si uvedomil za čo ten trest mám.
,,Presne tak. A keď prídeme domov jeden ťa určite neminie" povedal a naštartoval auto.
No do riti!

Prepáčte za prípadné chyby.