Rainy Town {Yoonmin}

Drop Fourteen

,,Ako sa cítiš Jiminie?" Spýtal sa ma Kookie keď si sadal ku mne na posteľ.
,,Vyčerpane ale je mi dobre" usmial som sa na neho. Dvere od izby sa rozleteli a v nich stal Yoongi.
,,Minie! Preboha si v pohode?!" Povedal a pribehol ku mne. Chytil ma za líce a obzeral si ma.
,, Áno som" zasmial som sa. Zrazu sa do izby nahrnuli všetci a sadli si na posteľ. Celý čas sme sa rozprávali a smiali sa.
,,Nie si hladný?" Spýtal sa Jin.
,,Len trošku" priznal som.
,,Prinesiem ti niečo. Keď to niekto nezjedol" usmial sa a odišiel. Yoongi ma pohladil po vlasoch.
,,Mali sme o teba veľký strach Jiminie."prehovoril Namjoon.
,, Prepáčte nechcel som"
,,Ale ma to výhodu nemôže sa už brániť sam" povedal Hoseok s dobrou náladou
,,Ako dopadol súboj?"spýtal som sa.
,,Vyhral som"povedal a uškrnul sa. Potľapkal som ho po ramene a usmial sa.
,,Jiminie ukáž nám tvoje označenie"vyhŕkol odrazu Tae ktorý sa opieral o Kookieho. Chytil som golier svojho trička a potiahol ho na stranu. Na klúčnej kosti som mal čierny kruh. V strede v najväčšom kruhu bolo niečo ako sivo-slabo fialové pukliny a okolo,v menších oheň, vzduch a zem.
,,Vravel som to že bude mať oheň!"Vykríkol Tae.
,,Aké máte živly vy?"spýtal som sa.
,,Ja mám vodu,oheň a vzduch"povedal Tae a hrdo sa usmial.
,,Ja mám vodu a zem"povedal Kookie.
,, Jin má vzduch" povedal Joon a Tae naraz.
,,Vzduch a voda"usmial sa Joon.
,,Ja mám oheň"povedal Hobi a ukázal svoje označenie. Bolo to len jeden čierny kruh a v ňom oranžovo-červený  plameň.
,,Prečo nikto z vás nemá to fialovo-sivé pukliny?" Spýtal som sa.
,,Neviem"povedal Joon.
,,Možno dostal ten nový" povedal Yoongi a ja som na neho neveriaco zahľadel.
,,No čo? Premýšľajte logicky. Ak to nemá nikto z nás a pri jeho elemntácií nastali komplikácie. Čo sa nikomu nestalo, pretože každý to zvládol bezbolestne ale on nie"povedal a všetkých si nás prezrel.
,,Som tu!"zvolal nadšene Jin a na nočný stolík položil misku s polievkou.
,,Ďakujem"
,,Kedy pôjdeme zapísať moje elementy do databázy?" Spýtal som sa a pozrel sa na Yoongiho.
,,Keď zješ polievku a budeš sa cítiť lepšie" povedal Jin.
,, Chcem ísť trénovať" oznámil som a ako odozvu som dostal šokované výrazi.
,,To je môj chlapec" povedal Yoongi a rozstrapatil mi vlasy.
,,Nie som tvoj, hyung" povedal som a sladko sa na neho usmial. Odrazu som sa cítil plný energie. Vyskočil na nohy a utekal smer telocvičňa. Pribehol som ku skrini a začal si obväzovať ruky. Pristúpil som ku boxovaciemu mechu a začal doňho mlátiť.
,,Spevni nohy" ozval sa za mnou Yoongiho hlas. Ignoroval som ho. Okolo môjho pása a ovinuli jeho ruky. Ohnal som sa ale moju ruku stihol zastaviť. Odstrčil som ho od seba a dal sa do bojovej pozície.
,, Chceš sa hrať na drsného?" Spýtal sa Yoongi a zdvihol obočie. Tiež sa dal do bojovej pozície a začali sme sme okolo seba krúžiť. Len som sa ušknol.
,,Dnes pôjdeš k zemi Min Yoongi" vyhlásil som pevne. Keď sme proti sebe bojovali tak ma stále poslal k zemi ale dnes to bude naopak verím v to.
,,Len aby to nebolo naopak" urobil som prvý výpad ale šikovne sa mu vyhol.
,, Čo tak sa staviť? Ak vyhrám ja budeš mi robiť raňajky celý mesiac a keď ty taaak hmm...
"Spravíš každý deň 200 klikov"
,,Vraciaš mi tvoje kondičaky?"
,, Možno" Yoongi vykopol nohou do výšky mojej hlavy ale zastavil som ju rukou a udrel ho do brucha.
,, Šikovný ťah" poznamenal. Rozbehol sa oproti mne a skôr než som stihol nejako zareagovať bol som drsne opretý o stenu s rukami nad hlavou.
,, Nemáš proti mne šancu" zašepkal nebezpečne blízko mojich pier.
,,Len za to že som menší a slabší?" Spýtal som sa podkopol mu nohu. Spadol na zem a ja som si na neho obkročmo sadol. Zohol som sa k nemu a tesne pri jeho perách zašepkal:
,,Dobrý pokus Min Yoongi" a jemne sa obtrel o jeho pery. Postavil som sa a pomaly kráčal ku dverám a víťazným úškľabkom na tvári . Chytil ma za nohu a potiahol ma k sebe, tak že som do neho narazil.
,,Dnes si veľmi zlý Minie" šepol mi do ucha.
,,To aby som ťa mohol provokovať" povedal som a žmurkol na neho. Rýchlo som sa vyslobodil s jeho zovretia a zasadil mu prvú bolestivú ranu. Pravým hákom som ho totálne omráčil, tak som chvíľu počkal kým sa spamätá. Zlomyseľne som sa usmieval a čakal kým Yoongi vstrebe moju ranu. Pretrel si prstami líco ktoré bolo zasiahnuté a mrazivo prázdnym pohľadom sa na mňa usmial.
,, Takže ty takto? Tak fajn ale potom sa nesťažuj, že ťa niečo bolí" povedal.
,,Ty by si bol posledný komu by som sa šiel sťažovať" povedal som a čakal kedy zaútočí. Poznal som jeho techniku a aj pohyby ktoré spraví vedel som už predurčovať čo spraví. Vyhol som sa jeho ľavému háku a niekoľko krát za sebou ho udrel do brucha. Dostal som kolenom do boku čo má skoro poslalo na zem. Podoprel som sa sa rukou zeme a rýchlo sa postavil a obrannej pozície. Yoongi má vážne nešetril. Len čo som pevne stál na nohách bombardoval má ranami z každej strany. Kryl som sa a čakal kedy upustí trocha páry. Yoongi sa odo mňa trochu vzdialil. Po čele mu to pot a ťažko dýchal. Rad na mňa.
Pristúpil som k nemu a začal doňho mlátiť. Zablokoval moju ruku a svojou pravačkou mi venoval úder do sánky. Zaklipkal som rýchlo očami a opäť sledoval Yoongiho. Urobil som otočku a vykopol. Moju nohu chytil do ruky. Odrazil som sa z druhej nohy a rýchlou ňou švihol. Zasiahla Yoongiho do tváre. Spadol som na zem ale rýchlo som sa postavil a očakával ďalšie rany. No Yoongiho ležal na zemi a podopierali sa lakťami. Hľadel do zeme a ťažkou dýchal.
,,Tak to bolo super" vyhŕkol niekto a ja som sa okamžite otočil. Stáli tam všetci chalani a s úžasom na mňa hľadeli.
,,Kde si sa to naučil?" Spýtal sa Kook.
,,Ani neviem proste ma to napadlo" povedal som a kľakol si k Yoongimu.
,,V pohode? Asi som to prehnal" len prikývol a odpľul si.
,,Mám pocit že si mi totálne napravil sánku" povedal a chladno sa zasmial.
,,Si vážne v poriadku?" Spýtal som sa.
,,Je mi fajn" zdvihol sa a odišiel s hlasným prasknutím dverí.
,,Idem za ním" povedal Hobi a už ho nebolo. Nechápal som jeho správanie.
,,Yoongi ako malý chlapec musel bojovať v klietkach" povedal odrazu Joon. Sadli sme si na žinienku a pozorne som ho počúval.
,,Mal rád svojho otca ale často ho nútil do vecí ktoré nechcel robiť. Musel sa biť inak by neprežil. Mal len 15. A keď chcel prežiť musel sa brániť. Stal sa z neho kus ľadu. Necítil, len proste zmasakroval protivníka. Videl som ho. Bol ako naprogramovaný len a len na to. Spadol do veľkých sračiek. Zaplietol sa do drôg a bol posadnutý súbojmi a Tae bol na tom rovnako, preto mu Kookie zakazuje bojovať mimo súbojov ,pretože raz sa bil mimo zápasu a chytil zo záchvat agresivity a skoro toho druhého chalana zabil.  Obidvaja si to uvedomili v akých sú sračkách keď som sa s nimi o tom rozprával. Chceli s tým skoncovať. Tae sa z toho dostal rýchlo, ale Yoongi. Niekedy môžeš vidieť záblesky Yoongiho posadnutosti. A keď stál oproti tebe a v očiach sa mu odrážala prázdnota. Keď Yoongi prehral nejaký zápas  čo sa  nestávalo často,  tak po ňom otec hučal, že je neschopný a také tie somariny. Bol na seba samého nahnevaný a často po nociach trénoval. Raz som ho tak prichytil o 4 ráno v našom boxerskom klube. Dohováral som mu že sa nič nedeje ale nepočúval ma... chcel byť najlepší, chcel aby bol na neho otec pyšný ale potom sa toho vzdal  a chvála bohu sa k tomu nevracia" dohovoril Joon, s nemým výrazom neschopný slová som sledoval jeho ustarostenú tvár.
,,Dobre vzdávam to kto je ďalší?" došiel Hobi späť do miestnosti s vrecúškom ľadu na oku.
,,Idem ja" povedal som a vydal sa hore do jeho izby. Pootvoril som dvere a vošiel dnu. Okamžite na mňa leteli Yoongiho agresívne výpady ktoré som len tak tak stíhal blokovať.
,, Yoongi noták to som ja Jimin!" Zhrúkol som po ňom a odstrčil ho od seba. Prepaľoval má prázdnym nenávistným pohľadom. Okolo nôh sa mi obmotali vodné okovy ktoré mi priklincovali nohy k zemi. Luskol prstami a ja som len čakal kedy na mňa použije svoj živel. Okolo neho sa začali pomaly točiť vodné bubliny. Yoongi stlačil ruku v päsť a vodné bubliny sa rázom stali ostré ľadové ostne. Jemným pokynom ruky ich vyslal na mňa. V tej rýchlosti a strese som len pred seba výstrel ruky, odvrátil hlavu na stranu a kŕčovito privrel oči. Nič sa nedialo tak som sa opatrne rozpozeral. Okolo Yoongiho bola veľká bublina ktorá ho držala v bezpečí. Yoongi udrel dlaňou do steny bubliny. Len čo sa jeho dlaň stretla so stenou dostal elektrický výboj ktorý ho donútili od bolesti klesnúť na kolená. Roztiahol som dlaň a bublina praskla. Yoongi kľačal na zemi so sklonenou hlavou. Pribehol som k nemu a objal ho. Objatie mi opätoval. Stisol som ho pevnejšie a viac si ho k sebe pritisol.
,, Prepáč mi to" zašepkal. Len som sa k nemu viac pritúlili. Yoongi obmotal svoje ruky okolo môjho pása a tým ma donútil sadnúť si na jeho stehná. Strachom o toho druhého sme sa k sebe tisli akoby sme sa mali videli naposledy.

Hold me, squeeze a little tighter, til we can't breathe...