Rainy Town {Yoonmin}

Drop Nine

,,Jiminie?!"
,,No?!" Skríkol som
,,Kde si ?!" Odkričal mi Yoongi. Áno sme v byte ktorý má ledva 70 metrov štvorcových ale aj tak sebe vrieskame cez celý byt.
,,Nájdi si ma!" Zachichotal som sa a odložil špinavé taniere do umývačky. Mohol som už len počuť kroky ktoré smerovali ku mne. Jeho ruky ma schmatli okolo pása a vyzdvihol ma do vzduchu. Vypískol som a začal sa smiať.
,, Yoongi pusti ma, som ťažký!"
,,Netáraj hlúposti, si ľahučký"
,,Netáram, ja to viem" Yoongi sa na mňa káravo pozrel
,,Jiminie prestaň!" Zavrčal nahnevane. Sklonil som hlavu, moje ponožky s mačičkami mi prišli omnoho zaujímavejšie ako jeho nadherné nahnevané oči. Yoongi si povzdychol a objal ma.
,, Už ťa nechcem nikdy takto počuť o sebe rozprávať jasné? Si moje najdokonalejšie a najzlatšie mochi pod slnkom." Povedal a vtisol mi bozk na moje rúžové líčko. Moje. Povedal mi si moje... Yoongimu začal vyzváňať telefón. Pozrel som sa tým smerom a vžimol si meno Hoseokie s vysmiatým smajlíkom a srdiečkom. Kto to je?
,,Áno?...Hoseok povedal som ti, že prídeme...neviem...bože! Si otravný jak osina v zadku...heej...Jin prepáč ale on je vážne otravný...Ale! Veď to nie je fér" vykríkol a potom si povzdychol a už kľudnejším hlasom odvetil. ,,Dobre eomma...neviem...ahoj"
,,Kto to bol?" Spýtal som sa zvedavo.
,,Kamaráti. Ale ten druhý sa správa ako mama, takže som dostal prednášku o tom ako nemám urážať brata, čím myslel Hoseoka lebo Jin je najstarší z celej našej partie a všetci sme jeho "deti" okrem Namjoona ten je náš "otec" pretože Jin a Namjoon spolu chodia" vysvetlil.
,,Aha a prečo volali?" spýtal som sa zvedavo
,, No pýtali sa ma kedy prídeme, lebo som im povedal, že dnes prídeš a nevedia sa ťa dočkať. Od večera mi volajú a posielajú správy a nemohol som kvôli ním spať."
,, Je 14:26 mohli by sme ísť už teraz" povedal som.
,,Dobre, bež sa obliecť" prikázal mi a ja som si to odskackal do spálne a rovno sa presunul ku skrini. Hmm čo si dať na seba. Vonku opäť pršalo a bolo aj celkom chladno. Dal som si čierne obtiahnuté rifle ktoré boli na kolenách roztrhnuté, biele tričko a na to sveter vo farbe baby blue ktorý mi bol o 3 (keď nie viac) čísla väčší a siahal mi do polovice stehien. Spokojne som sa na seba usmial v odraze zrkadla, do vrecka na rifliach som narval mobil, otvoril dvere od spálne a vošiel do chodby kde má pri dverách čakal Yoongi a niekomu odpisoval. Do ruky som vzal čierno biele tenisky a položil ich na koberček pred dverami. Yoongi si ma premeral pohľadom.
,, Vyzeráš skvelo" poznamenal a mne sa líčka opäť sfarbili do ružova.
,,Tie ponožky sú kawai" povedal a mne pohľad okamžite padol na moje ponožky. Boli slabo ružové a na nich boli malé mačičky. Obul som sa aby, už na mňa nemusel čakať.
,, Nebude ti len v tom svetri zima?" spýtal sa starostlivo. Záporne som zakýval hlavou tak, že mi moje blonďavé vlasy spadli do očí.
,, Nie, mám pod ním ešte tričko" odpovedal som a zdvihol som sveter aby som mu to potvrdil.
,,Dobre teda" usmial sa na mňa. Zavolal som k sebe ešte Twinnie a pripol jej obojok na vodítko a vyšli sme von. Byt som za sebou zamkol a kľúče mi zobral Yoongi vraj aby som ich nestratil a dal si ich do vrecka na jeho koženej bunde. Po ceste výťahom som sa ho spýtal, či by mu nevadilo keby sme sa zastavili ešte u mojej babky aby mi dala pozor na Twinnie, súhlasil. Vyšli sme pred bytovku a mne teraz došlo, že som nezobral dáždnik.
,, Hyuuuung ja som zabudol doma dáždnik" vykríkol som.
,, To nevadí, poď!" Chytil ma za ruku a ťahal smerom do dažďa. Ruku som si z jeho zovretia vytrhol a zúfalo na neho pozrel.
,,Ale ja nechcem zmoknúť!" zvolal som nešťastne.
,,Veď nezmokneš! Ovládam vodu Jiminie" poznamenal a natiahol ku mne ruku. Svoju malú ručičku som položil na jeho dlaň, potiahol ma dopredu a ja som čakal kedy na mňa dopadnú prvé kvapky dažďa. Nekvaplo na mňa nič. Yoongi nám nad hlavami spravil niečo ako dáždnik síce to nebolo vidno ale dažďové kvapky stekali po "dáždniku" dole akoby tam vážne bol. Wooow.
,, Vravel som ti že nezmokneš" povedal Yoongi a chytil ma za ruku. Naše prsty sa preplietli a ja som sa usmial. Ruka v ruke sme kráčali po ulici až kým sme nezastavili pred malým domčekom.
,, Tu bývam, idem sa ešte prezliecť lebo toto oblečenie mám na sebe deň" povedal a otvoril maličkú bránku pred domom. Všimol som si ruže pri plote a okamžite sa k ním rozbehol, boli také krásne. Krajšie som hádam nevidel.
,,Páčia sa ti?" Ozval sa za mnou Yoongiho hlas. Otočil som sa naňho a šťastne prikývol. Usmial sa postrapatil mi vlásky. Býval celkom blízko mňa, takých 10minút možno. O 4 domy ďalej bol babkin domček. Sranda, že som ho predtým nikdy nevidel na tejto ulici.
,,Poď dnu ešte mi prechladneš" povedal a za ruku ma ťahal do útrob domu. Mal to tu veľmi útulné. Všade panoval pokoj a vzduchom sa niesla jemná vôňa byliniek.
,,Dáš si niečo?" Spýtal sa. Záporne sa pokrútil hlavou a ďalej si obzeral jeho dom.
,,Idem do spálne sa prezliecť kedy niečo tak na mňa zavolaj dobre?" Prikývol som na to mi postrapatil vlásky a odišiel hore schodmi. Po chvíli som sa vybral aj ja hore schodmi preskúmať horné poschodie.
Stál som na dlhej chodbe s drevenou podlahou. Predpokladám že dvere na konci chodby budú patriť Yoongiho izbe. Vybral som sa rovno tam. Dvere boli jemne pootvorené tak som ich pomaly otvoril a nakukol dnu. Izba bola zladená do bielej a krémovo hnedej. No Yoongiho som nikde nevidel. Vošiel som dnu.
,,Y-yoo-ngi?" Zašepkal som potichučky. Nikto sa mi neozval.
,,Áno?" Zašepkal mi do ucha a ja som ľakom vykríkol a moja ruka vystrelila k môjmu hrudníku na mieste kde je srdce. Yoongi sa na mňa uškrnol.
,, Toto mi už NIKDY NEROB!" vykríkol som a hravo som ho udrel do ramena. Úder mi vráti ale jemnejšie. Chcel som mu ho vrátiť ale jeho prsty sa obmotali okolo mojich zápästí, zatlačil ma dozadu a ja som spadol do perín ktoré voňali po ňom. Yoongi sa skláňal nado mnou, rukami ktoré boli vedľa mojej hlavy sa podopierali aby ma celého nezaľahol. Do jednej ruky chytil obidve moje zápästia a priklincoval mi ich nad hlavou. Bol nebezpečné blízko, bol tak blízko, že sa môj dych zmiešal s tým jeho...