Prologue

220 15 2
                                    

Sedím na parapete pri okne. Hlavou sa opieram o studené okno a sledujem upršané mesto pod šedou prikrývkov mrakov. Kvapky dažďa pomaly stekajú po mojom okne a ja ich uprene sledujem ako kĺzajú smerom nadol. Sledujem ako dážď zmáča chodníky a všetko čoho sa len dotkne. Sledujem ako sa ľudia ponáhľajú domov, či už s dáždnikom alebo bez neho. Všetci rýchlo kráčajú alebo utekajú domov aby sa skryli pred dažďom v teple ich domova, kde ich určite niekto čaká s otvorenou náručou. Od mala som rozmýšľal nad tým čo asi tá osoba prežila a vymýšľam si aký je ich príbeh života. Možno ,že to niektorý nemajú také ľahké, možno sa po nociach trápia a iný sú možno až priveľmi bohatý a z týchto ľudí sa stávajú namyslenci. Sledoval som ako sa ulice pomaly vyprázdnili . No v tom moje oči zaznamenali pohyb. Otočil som sa tým smerom a ja som mal tak možnosť vidieť chlapca ktorý sa prechádzal po ulici. Hlavu mal sklonenú k zemi a na nej prehodenú kapucňu od mikiny ,ktorú mal určite až do nitky premočenú. Chodil pokojne akoby bol myšlienkami úplne niekde inde a zmierený s tým, že dostane nádchu. Všimol som si jeho tyrkysové vlasy ktoré mu trčali spod kapucne a lepili sa mu na čelo. Jeho dlhé chudé nohy robili dlhé pomalé kroky a celkovo pôsobil tak, že je zvyknutý na dážď, ktorý ho držal vo svojich spároch. V tom zdvihol hlavu k nebesám a jemne sa usmial. Vyzeralo to tak, že si užíva dažďa ,ktorý mu padá do tváre. Takého človeka som ešte nevidel. Pretože vždy keď pršalo ,všetci boli doma.

A to som ani netušil, že práve tento chalan mi tak veľmi zmení môj nudný život....

Mint😷

Rainy Town {Yoonmin}Donde viven las historias. Descúbrelo ahora