Rainy Town {Yoonmin}

Drop Ten

Kráčame opäť lesom. Nechápem prečo veď mali sme ísť za Yoongiho kamarátmi.
,,Yoongi kam to i-ideme?" Spýtal som sa. Všade bolo mokro a les pre mňa pôsobil veľmi hrozivo.
,,Uvidíš" povedal tajomne čo mi spôsobilo zimomriavky. Došli sme k obrovskému kameňu a Yoongi zastal.
,,Čo tu robíme?" Spýtal som sa.
,,Zavediem ťa do nášho sveta, sme iný než ostatní ľudia a preto sa musíme skrývať. Polož ruku sem" jemne ma chytil za zápästie a ruku mi priložil do priehlbiny. Predo mnou sa zjavila obrovská škvrna v ktorej bol pre mňa neznámy svet. Škvrna sa stále zväčšovala až kým nevytvorila obrovskú bránu.

,, Č-čo je to?" spýtal som sa. A stiahol ruku späť k sebe.
,, To je brána do nášho sveta, normálny ľudia cez ňu neprejdú" povedal a prešiel cez škvrnu. Do riti! Čo teraz!? Ja cez to neprejdem! Ja sa bojím! Nemôžem ísť domov? Späť do postele s čajíkom a Twinnie po boku?
,,J-ja sa b-bojím" zakoktal som sa. Cez tú škvrnu sa ku mne natiahla ruka. Dúfam že Yoongiho. Ja sa asi rozplačem.
,,Budem ťa držať nemáš sa čoho obávať" zaváhal som. Čo keď sa niečo pokazí? Ja nechcem umrieť! Som na to príliš mladý a pekný. Áno aj ja mám niekedy narcistickú chvíľku tak ticho! Cítim sa jak sliepka pred porážkou a stavím sa, že aj tak vyzerám hah. Najlepší spôsob ako zapôsobiť, tvár sa ako sliepka pred porážkou a všetci ťa budú milovať. Dobre to by stačilo. Nie takýmto spôsobom fakt nezapôsobíte. Asi som bol veľmi dlho mimo realitu keď ma Yoongiho ruka agresívne schmatla za tú moju a potiahla ma smerom do škvrny. Inštinktívne som zatvoril oči a kŕčovito ich ku sebe tlačil s očakávaním tvrdého nárazu do skaly. No to sa nestalo a tak som nesmelo otvoril oči. Stál som na kraji útesu a s výhľadom na nádhernú zelenú krajinu. Pripadal som si ako v rozprávke. Všetko tu bolo až nereálne zelené a okolo spievali vtáčiky a poletovali motýle.
,,Zavri tie ústočká lebo ti spadne slina" zasmial sa Yoongi keď mi ukazovákom a prostredníkom tlačil sánku hore. Okamžite som ústa zavrel a začervenal sa. Ježiš to je trápne! Bravo Jimin dnes boduješ! 
,,Tak poď" povedal Yoongi a ťahal ma za ruku dole po skalnatých schodoch dole z útesu. Chvála Bohu, asi by som odpadol pri tej výške.
~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~'
Kráčame už sakra dlho cez les a mňa už bolia nohy a ledva stíham za Yoongim, ktorý vyzerá že zjedol bežiaci pás.
,, Bolia ma nohyyyyyy" zaskuvíňal som v nádeji že spomalí.
,,Už len chvíľka a budeme tam Jimienie" povedal mne nezostávalo nič iné len mu naivné veriť a ďalej kráčať.
~~~~~~~~~~~~
,,Už sme tu" oznámil mi Yoongi a odstúpil aby som mohol vidieť, lebo pokiaľ viem tak Yoongi priehľadný byť nemôže alebo môže?? Rozhliadol som sa. Stáli sme pred vchodom do malej...dedinky? Asi áno. Všetci tu chodili zvyčajne s čiernom oblečení a pôsobili veľmi hrozivo. No a okrem nich tu boli aj normálne poobliekaný ľudia. Pevné som sa držal Yoongiho ruky a všade a obzeral.
,,Yoongi?" Spýtal som sa potichu.
,,Áno" povedal a zameral svoj pohľad na mňa.
,,K-kto sú tí v čiernom oblečení vyzerajú hrozivo" povedal som.
,,To sú tí, ktorí ovládajú len oheň. Sú celý v čiernom preto lebo ich oblečenie je vyrobené z látky ktorá nejde spáliť. Tmavo modrý sú ľudia čo ovládajú len vodu, potom belaso modrý a biely vzduch a zelený zem. Potom sú tu tí, ktorí ovládajú niekoľko živlov ale ti sa môžu obliekať ako chcú samozrejme aj tí s jedným živlom ale je to viac praktickejšie takto aby sme ich mohli rozoznávať."
,, Máš aj ty také čierne oblečenie keď ovládaš oheň?" Spýtal som sa.
,,Áno mám ale nenosím ho, keďže oheň nevyužívam veľmi často" len som prikývol. Môj strach sa zväčšoval každým krokom k domu v ktorom mali byť pre mňa nový ľudia. Určite sa strápnim ako vždycky keď sa s niekým zoznamujem. Prešli sme cez celú dedinku čo mi nebolo dvakrát príjemné, pretože všetci čo okolo nás prešli na mňa zízali ako na votrelca a niečo si medzi sebou šuškali. Zastali sme pri dome, ktorý bol na úplnom konci dedinky. Bol väčší než normálne domy okolo, ale musím podotknúť, že  bol nádherný a jediný biely. V prednej záhradke boli krásne kvety všeho druhu, no moju pozornosť opäť zachytili ruže, boli rovnaké ako tie pri Yoongiho dome. Zastali sme pred malou bránkou, ktorú Yoongi otvoril a pustil ma prvého a hneď na to ju za sebou zavrel. Zastal som v strede chodníka. Moje telo a myseľ ovládal strach a ja som nebol schopný pohybu. Yoongi ma obišiel a otočil sa ku mne.
,,Jiminie? Čo sa deje?" Spýtal sa starostlivo. Zúfalo som sa oprel o jeho hruď a vydýchol prebytočný vzduch z pľúc. Yoongi ma vtiahol do jeho objatia a jemne sa so mnou kolísal zo strany na stranu.
,,J-ja veľmi sa bojím, ž-že to pokazím" zašepkal som do jeho hrude a viac sa na neho natlačil.
,,Čo by si mal pokaziť?" Spýtal sa nechápavo
,,No to, že keď sa im predstavím tak sa nejako strápnim a oni sa mi budú za to aký som nemotorný smiať a nezoberú má medzi seba" Yoongi sa zasmial.
,, Neboj sa nestrapníš, budem pri tebe a ja ťa ochránim. A nezažil si Namjoona ten je God od destruction, viac ako on byť nemotorný nemôžeš." zasmial sa.
,,Ale aj tak! Čo keď ma neprijmú" na to sa ozval veľmi hlasný smiech z domu.
,, Vidíš? Je to banda hlučných a bláznivých idiotov príjmu ťa s radosťou. Poď. Nemáš sa čoho báť budem tam s tebou." Povedal a jemne ma potiahol.
,,D-dobre" zašepkal som. Hneď ako Yoongi otvoril dvere domu som mohol počuť ehm...veľmi...ale ,že veľmi zaujímavý...smiech? Pravdepodobne. A hlasitý dupot akoby sa niekto naháňal.
,,KIM NAMJOON!" Skríkol niekto tak nahlas až som ľakom naskočil a vrazil do Yoongiho ,, Ako mi vysvetlíš, že si zlomil MOJU VAREŠKU?!" chcem ísť domov hneď teraz prosím.
,,Jinie tooo eeeeh no..." Začal niekto bľabotať.
,,Počúvam!" Ozval sa opäť chalan.
,,Chalani! Sme doma!" Vykríkol zrazu Yoongi. Opäť som ľakom nadskočil. Ozvalo sa dupotanie po schodoch myslím, keď sa vo dverách objavilo päť hláv ktoré si ma obzerali.
,,Tak chalani toto je Jimin, je trošku hanblivejší tak ho nezožerte a nevyľakajte ho dobre?" Vyslovil Yoongi svoju prosbu ale bolo to prd platné keďže všetci sa ku mne natlačili. Nepríjemne som sa ošil a natlačil sa na Yoongiho, ktorý mi hladil chrbát, čo má nesmierne upokojovalo.
,,On je tak roztomilý" zvolal chalan čo sa neustále usmieval.
,,Vyzerá ako stratené šteniatko" povedal chalan čo bol na pravo.
,, Pozri aké má malé ručičky to je tak uwuuuuuu" vykríkol bloňďak ktorý sa mi aj hneď predstavil.
,, Ja som Kim Taehyung ale stačí Tae" predstavil sa chalan s blond vlasmi ktoré mal jemne vlnité a vyzeralo to veľmi roztomilo. Celkom pôsobil fajn aj keď jeho hlas ma neskutočne zaskočil. Vyzeral tak jemne a pritom má straršne hrubý hlas.
,,Ja som Jeon Jungkook ale volaj ma Kook alebo Kookie aaa myslím, že máme spoločnú biológiu ak sa nemýlim" nesmelo som prikývol, pripomínal mi zajačika.
,, Môžeš ho volať zajačik alebo aj sopľak  lebo je tu najmladší" ozval sa Tae a rozosmial sa nad vlastnou poznámkou. Jungkook na neho zazrel a udrel ho do ramena.
,,Ja som Jung Hoseok, stačí Hobi alebo Hoseok" predstavil sa chalan ktorý sa usmieval ako slniečko na hnoji.
,,Pokojne ho volaj slniečko, feťák alebo kôň" teraz sa ozval Kook na čo s Taem obidvaja vybuchli do smiechu a ťapli si.
,,Ja som Kim Seok Jin ale volaj ma Jin" predstavil sa chalan čo bol na pravo.
,,Alebo mama Jin ehm" povedal opäť Kook ale "zamaskoval" to kašľom na čo ho Jin spražil pohľadom.
,, A ja som Kim Namjoon stačí Joon"
,,Ehm God of destruction ehm"
,,Jeon Jungkook dnes si bez večere!" Skríkol po ňom Jin.
,,Ale!" Výkrikol Kook
,,Dohovoril som!" Kook si urazene odfrkol a nafúkol líčka. Tea sa zasmial a objal ho zozadu okolo pása.
,, Trebalo ti toho?" Spýtal sa ho a položil si hlavu na jeho rameno. Tí dvaja niečo majú medzi sebou a kamarátstvo vážne nemám na mysli.
,,Zavediem ťa do izby" ozval sa za mnou Yoongi a vydal sa smerom hore po schodoch so mnou za pätami. Pripadal som si ako psík ale stratiť sa tu vážne nechcem. Ocitli sme sa na dlhej chodbe s 6 dverami. Na právo boli tri na ľavo dve a na konci jedny. Prvé dvere boli skoro hneď pri schodisku.
,,Toto je kúpeľna" ukázal na dvere na pravej strane," tam je hosťovská izba a za ňou Hobiho izba. Na konci je izba Jina a Joona a na ľavej strane, prvé dvere sú izba Kookieho a Taeho a druhé dvere, je moja izba. Budeš spať zatiaľ v hosťovskej izbe." povedal a zaviedol ma ku hosťovskej. Otvoril biele dvere a mne sa naskytol pohľad na krásnu izbu. Steny boli namaľované slabo modrou, nábytok bol biely spolu s kobercom ktorý ležal pri posteli ,ktorá bola taká veľká, že sa v nej stratím. Obliečky na posteli boli tiež slabo modré a po posteli boli porozhadzované vankúše a plyšáčiky. Bol tu dokonca aj balkónik. A hojdačka! Pred oknami zo stropu vážne visela malá drevená hojdačka. Toto je sen!
,, Yoongi ale ja tu nemôžem zostať, čoTwinnie?"
,,Neboj na to som myslel tiež. Twinnie si môžeš nasťahovať sem a aj svoje veci, byt v tom ľudskom svete ti zostane aby si sa nemusel každý deň zo školy trepať sem alebo keď už budeš mať po krk týchto idiotov, tak môžeš ísť do svojho bytu" Chápavo som prikývol a nechal Yoongiho nech mi potrapatí moje vlásky.
,,Chalani poďte hrať fľašu!" Skíkol niekto. Yoongi sa na mňa vyzývavo pozrel.
,,Ideš?" Spýtal sa.
,,To si píš, že idem" povedala som sebavedomo a spolu sme sa vydali dole za chalanmi, ktorý sedeli okolo stola na ktorom bolo položená fľaša. Všetci držali v ruke plastový kelímok s nejakou tekutinou. Tae podal Yoongimu dva poháriky a Yoongi mi jeden vtlačil do ruky. Privoňal som si k tej čírej tekutine a zistil, že to je vodka
,,Uuum Yoongi nemáte tu niečo slabšie?" Zašepkal som Yoongimu do ucha.
,,Neviem pozriem sa" vstal a  odišiel zjavne do kuchyne. Sedeli sme takto. Ja, Yoongi, Tae, Kook, Hobi, Namjoon a Jin. Hrá sa začala. Fľaša sa zatočila a zastala na mne.
,,Taaak Jiminie, môžem ťa tak volať ,že? Nevadí ti to?" Spýtal sa Tae.
,,Nie nevadí mi to" odpovedal som
,, Dobre teda pravda alebo odvaha?"
,,Pravda" odpovedal som bez myšlienkovite. Áno som slabý kus!
,, Hmm páči sa ti Yoongi?" Nad touto otázkou som celý sčervenal. Všetci začali šťastné kričať
,, Takže odpoveď sme dostali, točíš" povedal so smiechom a podal mi fľašu.
Zatočil som fľašou ktorá zastala pri Kookovi.
,,P-pravda alebo odvaha?" Spýtal som sa. Kookie sa zamyslel a odpovedal:
,,Pravda" čo také sa ho spýtať? Jasné dačo o Taem.
,,Čo je medzi tebou a Taehyungom?" Kook sa vyplašene pozrel na Taeho, ktorý sa tiež naňho pozeral s očakávaním čo s najmladšieho vypadne.
,,N-no sme kamaráti" povedal
,,Kamaráti?" Spýtal sa Tae a Kookie na neho zmätene pozrel. Zacítil som vedľa seba pohyb. Zdvihol som hlavu a uvidel Yoongiho ako drží v ruke pohár s vínom.
,, Našiel som" víťazné sa usmial.
,, Ďakujem" zašepkal som a položil si ruku na jeho stehno. A odpil si z vína.
Po hodine nás to omrzelo tak sme si povedali, že si zahráme nikdy som.
,,Nikdy som nemal sex s chalanom" povedal mierne podnapitý Hobi. Všetci sa napili okrem mňa. Yoongi si toho všimol a ušknul sa. No zrejme nebol jediný kto si to všimol.
,, Ooo Jiminie je ešte panic !" Vykríkol tieň pripitý Tae.
,,Nikdy som sa nebozkával" povedal Namjoon, ktorý vyzeral, že nemá poňatia kde sa nachádza. Zase sa všetci napili okrem mňa.
,, Juj trošku až moc nevinný, čo Yoongi?" zasmial sa opilo Kook. Ten chalan je odo mňa mladší ale má viac pestrejší sexuálny život než ja fňuk.
,, Na dnes by stačilo chalani" ozval sa Jin s Yoongim naraz.
,,Ale prečo?!" Vykríkli Tae a Hobi
,, Pretože máte zjavne dosť" zavelil Jin a poslal všetkých do izieb. Ja som schmatol fľašu vína, svoj pohár a vydal sa do svojej izby. Nalial som si do pohára víno sadol si na hojdačky a pomaly sa hojdal. Vonku zahrmelo. Striaslo ma. Nechcem tu byť sám. Neviem možno to spôsobilo to množstvo alkoholu čo som mal v seba ale vybral som sa za Yoongim do jeho izby. Zaklopal som a vošiel som dnu. Yoongi ležal rozvalený cez celú posteľ a pozeral sa na mňa. Posadil sa.
,,Deje sa niečo Jiminie?" Spýtal sa.
,,Nie nie, všetko je v poriadku len nechcem byť sám keď je búrka" povedal som.
,, Ľahni si vedľa mňa" potľapkal Yoongi miesto vedľa seba a urobil mi priestor. Ľahol som si a zachumlal sa do jeho perín. Bol som mu otočený chrbtom. Po chvíli sa jeho ruky obmotali okolo mňa a ja som sa spokojne oprel o jeho hruď. Ležali sme v tichosti pokiaľ to ticho neprerušili vzdychy z vedľajšej izby.
,,T-tae! Ahh prosím!" Moju myseľ zaplavili nekalé myšlienky. Vzdychal by som aj ja tak kebyže do mňa Yoongi rýchlo a tvrdo priráža? Aké by to bolo cítiť ho v sebe? Cítiť jeho pery na mojom tele. Plne sa oddať chtíču a slasti. Nie Jiminie nesmieš! Vzdychy pridali na hlasitosti a ja som sa nervózne zavrtel. Bolo mi nepríjemne ležať v takej blízkosti veľa neho keď moju myseľ okupovali tieto myšlienky. Zachumlal som sa viac do perín aby som schoval svoju červenú tvár. Cítil som sa veľmi trápne. Yoongi si všimol môjho nepokoja a tak mi nadvihol biele tričko a začal ma hladiť po boku. Nie zadrž to v sebe Jimin nesmieš vzdychnúť!
,, Jimienie" ozval sa Yoongi. ,, Nezabudni na to, že sme prepojený" ťažko polkol a položil hlavu medzi moje lopatky. ,, a že čo cítiš ty cítim aj ja" vtedy mi to došlo. Vzdychy z vedľajšej izby stále neutíchali a mne to prišlo už trošku nepríjemne. Yoongi sa ku sme zohol a zašepkal mi do ucha
,,Dovoľ daddymu nech sa postará o svojho babyboya" vydýchol mi do ucha. Zachvel som sa pod neznámym pocitom čo mnou prešiel.
,, Rád by som ale nechcem byť pre teba len sexuálna hračka a navyše poznáme sa veľmi krátku dobu na to aby som ti odovzdal moju nevinnosť, daddy" zašepkal som a vymanil sa z jeho spárov. Vo dverách som sa zastavili a pozrel sa naňho.
,,Dobrú noc hyung" šepol som a vyparil sa z jeho izby. Musím vyriešiť svoj bolestivý problém.