Rainy Town {Yoonmin}

Drop Twenty Three

Zobudil som sa na to že mi je zima. Otvoril som oči a rozhliadol sa. Kde to som?! Kde je Yoongi? Ležal som v tmavom rohu miestnosti na deravej deke. Bola mi veľká zima aj cez to, že som mal na sebe mikinu zo včera. Bolo to vôbec včera? Netuším ako dlho som spal. Netuším kde som, ako som sa sem dostal a ako sa odtiaľ dostanem. Sadol som si a pritiahol si nohy ku hrudníku aby som sa aspoň trocha zahrial. Miestnosť bola celá z kovu takže som nemohol použiť živly na to aby som sa oslobodil. Bradu som si položil na kolená a zahľadel sa do blba. Potom som zdvihol hlavu hore ku stropu. Po líci mi stiekla jedna osamelá slza.
,, Prosím Yoongi príď po mňa" ticho som zašepkal a oprel si hlavu o stenu.

°°°

Začul som kroky za dverami a následné odomknutie ťažkých kovových dverí. Do miestnosti vošla žena ktorá bola oblečená celá do čierna. Čierne nohavice, tričko s dlhým rukávom, čierne topánky a sýto červené vlasy stiahnuté do copu.
,,Vidím že si sa už zobudil" povedala a na tvári sa jej objavil úškrn.
,,Kto si?" Spýtal som sa roztrasene. Môj hlas bol chrapľavý a ťažko sa mi rozprávalo, lebo so mal v ústach sucho ako na Sahare.
,, Melissa" podala mi ruku ktorú som neprijal.
,,To ty si tá špina čo na nás zaútočila v lese!" Svižne som sa postavil na nohy. Melissa sa zasmiala.
,,Už to tak bude. Čo povieš na to aby sme sa zahrali? Budeš ma pekne počúvať a urobíš všetko čo ti prikážem a ja ti na oplátku sľúbim, že jedného dňa opäť zazrieš svetlo sveta. Hm?'' Nedokázal som zo seba vydať ani hlásku. Bol som paralizovaný strachom a úzkosťou. Nepáčilo sa mi to.
,,Akákoľvek snaha o odpor bude prísne potrestaná. Takže na tvojom mieste by som skákala ako budem ja pískať. A teraz mám pre teba na ochutnávku jedno sérum, chcem vedieť ako ti bude chutiť" zlomyseľne sa usmiala a zo zadného vrecka vytiahla zvlášne poskladanú injekciu. Svetlo od dverí presvetľovalo malú sivastú ampulku v strede.
,,Nikdy!" Povedal som cez zaťaté zuby. Nebudem to brať. Určite má niečo za lubom. Zapískala a dnu sa nahrnuli dvaja ďalší muži v čiernom. Rýchlo sa ku mne nahrnuli. Kurva. Jeden z nich ma chytil za vlasy a vytiahol ma na nohy. Chytil som ho za zápästie v snahe odstrániť jeho ruku z mojich vlasov. Surovo ma pritlačil na stoličku a druhý muž mi zatiaľ zväzoval ruky, nohy a pás ku konštrukcii stoličky, kým sa snažil vyslobodiť zo zobretia. V návale zlosti som sebou mykol. Lana sa mi zarezali do zápästi. Melissa sa ku mne zohlana a ihlou sa priblížila k môjmu krku, začal som sebou mykať len aby sa netrafila do tepny. Kývla na jedného z mužov ktorý má zase chmatol za vlasy a vytočil mi hlavu na stranu tak ,že som ňou nemohol pohnúť. Melissa mi vpichla ihlu do tepny a stlačila piesť.
,,Chutí? Dúfam že to pocíti aj Yoongi" Zasmiala sa potľapkala ma po líci. Pocítil som únavu a zdalo sa mi, že moja hlava má odrazu dvesto kíl a viečka akoby vážili aspoň tonu. ,,A teraz spi. Síce si spal predtým dva dni, ale energiu budeš potrebovať. Dobrú noc" zasmiala sa a mne ovisla hlava na stranu a stratil som sa v temnote. Opäť.

°°°

Zobudil som sa zase na deke odviazaný od stoličky a navyše prikrytý. Na drevenej stoličke, na ktorej som včera sedel, boli pripevnené oceľové putá s reťazami na zápästia a členky. Sadol som si do úplného rohu , pritiahol som si nohy k hrudníku a zachumlal sa viac do prikrývky. Prečo sa toto všetko deje len mne? Mohol som radšej zomrieť a mal by som pokoj. Niekto zaklopal na dvere.
,,Ďalšia dávka Jiminie" ozval sa jej slizký hlas od dverí a dnu vbehli zase dvaja namakanci ktorý má chytili za ruky a vytiahli ma na nohy. Jednému som kopol do píšťali druhého som sotil do steny pomocou silného veterného prúdu ktorý sa mi podarilo vytvoriť. Už som bol pri dverách keď ma Melissa prirazila ku stene
,,Pekný pokus ale nie dostatočný." zašepkala mi nebezpečne do ucha. Chytili ma za ruky a priviazali ma na stoličku. Spútali ma a ja som čakal čo sa bude diať. Vlastne nečakal, vedel som čo bude nasledovať.
,, Keďže si porušil našu dohodu čaká ťa trest!" Povedala prísne. ,,Chlapci, robte si s ním čo chcete prídem za 15 minúť." Povedala a odišla. Odpútali ma od stoličky ,ale ruky mi nechali spútané za chrbtom. Jeden z nich ma sotil do chrbta a ja som sa zviezol na zem. Prach na zemi sa okolo mňa zvíril. Cítil som ako s ami prach dostal do nosa a postupne do pľuc . Neviem či ma štípal viac nos alebo pľúca.
,,Tak čo s ním? " Spýtal sa jeden z nich. Jeho hlas sa odrážal od stien.
,,Zo začiatku by som mu dal nejaký fyzický trest aby sa naučil správať" povedal druhý. Zacítil som niečo chladné na chrbáte. Nožom mi zozadu rozrezali tričko. Jeden má chytil za spútané ruky a zdvihol ich hore. Za chrbte som zacítil štipľavú bolesť. Bič?!
,,Počítaj maličký" povedal slizko jeden z nich. Mlčal som.
,, POČÍTAJ!" Zvrieskol a šľahol ma tak silno až som skríkol bolesťou. Pocítil som ako mi po chrbte steká horúca krv. No ďalej som zaťato mlčal. Opäť ma šľahol, ešte silnejšie ako predtým. Zvesil som hlavu dole a prehltol výkrik bolesti.
,,Tvrdohlavý" poznamenal a bičoval ma hlava nehlava. Všetkých rán bolo 25 potom bič odhodil postavil ma na nohy a prirazil ma tvárou ku stene
,, Trošku sa pohráme" zašepkal mi do ucha a poslal druhého preč. Začal som sebou mykať a hádzať. Nie! Len to nie! Pritlačil na stenu ešte viac a tepláky aj s boxerkami cez moje protesty stiahol.
,,P-pros-sím len t-to n-nie! Spravím čokoľvek len nie toto! Prosím!" Vykríkol som a po lícach sa mi začali kotúlať slzy.
,,Na to si mal myslieť skôr" povedal a jednou rukou má chytil za bok. Cítil som ako sa o mňa obtiera. Cítil som jeho stoporený penis na mojom zadku. Cítil som ako mi jeho horúci dych narážal na pokožku na ktorej sa urobila husina.
,, Prosim prestaň. Prestaň! Prosim prestaň! Prosim!'' Kričal som z plného hrdla. Slzy sa mi kotúľali po licach. Dych sa mi zadrhával v hrudi. Nemohol som dýchať. Ta bezmocnosť. Slabý. Zacítil som chladnú čepeľ na mojom krku.
,, Tak krásnučky. Plač zlatko, pros ma, tak skurvene nadherný'' jeho slova sa odrážajúce sa od stien sa odrazu ozývali aj v mojej hlave. Hučali mi tie slova v hlave ako odporný roj much lietajúcich nad mršinou. Nenávidel som sa. Hnusil som sa sebe viac a viac. Na líci mi pristála štipľava facka. Vytrhla ma z mojej hlavy. Bola taka náhla a silna, že som od toho nečakaného úkonu spadol na zem.

,,Zajtra pokračujeme chrústik" povedal, pohladila ma po vlasoch a prívetivo sa usmial. Keď sa dvere zavreli a ja som ostal v temnote, rozplakal som sa. Objal som si kolená, moje telo sa chvelo pod náporom vzlykov. Chvíľu som tam nehybne sedel ale po chvíli som si sadol na madrac do rohu a prikryl sa. Dvere zaškrýpali a do miestonosti vošla Melissa. Opäť držala v ruku injekciu s ampulkou.
,, Vypdni'' zašepkal som a odvrátil od nej tvár. Nepočúvla ma. Prečo by aj. Postavil som sa aj keď sa mi triasli nohy. No to mi veľmi nepomohlo. Bol som veľmi slabý. Stačil jeden chmat od Melissi a ja som bol opäť spacifikovaný. Vpichnutie ihli do krku som skoro ani necítil.
Rozbúchalo sa mi srdce. Cítil som sa odrazu malátne. Celý svet sa mi točil. V hrudi som cítil zvlášnu ťarchu akoby mi niekto zvieral srdce. Čo to má znamenať? Čo je to za svinstvo? Mám sa ďalej brániť alebo sa vzdať?

Yoongi kde si?

°°°°°°°°°°

Hi guyz, chcela by som sa ospravedlniť za nekonečné čakanie. Chcela som si dať prestavku no nejak som zabudla celkovo na wattpad a zabudla som uplne že som nechala tento príbeh nedopisaný. Keď som sa po 4 rokoch prihlásila späť do dohto konta a prezerala som si vsetky veci co som napísala. Prišla som na to že som napísala dopredu niekoľko časti. Konkrétne 10. Takžee budem si ich musieť prejsť. Opraviť chyby a popripde to vylepšiť. Nebojte budem vydavať častejšie. Ďakujem že ste tak trpezlivo čakali, veľmi si to vážim.

S láskou Mintie <3