„Zlato kde si bol včera ?“ pošepkala som a otočila som sa k Jacobovi.
„Musel som ostať dlhšie vo firme. Veľa papierovačiek.“ pritiahol si ma bližšie a pobozkal mi čelo.
„Asi by som už mala ísť.“ usmiala som sa a pobozkala som ho.
Vstala som z postele a vybrala som si oblečenie. Vošla som do kúpeľne, opláchla som si tvár a pokrútila hlavou sama nad sebou. Urobila som potrebnú rannú hygienu a obliekla som sa. Nalíčila som sa a upravila si vlasy. Vyšla som z kúpeľne a zobrala som si kabelku. Obula som sa a keď som bola na odchode Jacobov hlas ma zastavil.
„Vážne nezostaneš ani na raňajky ?“
„Nie, vieš že musím ísť do reštaurácie . Niečo si tam dám.“ usmiala som sa a išla ho pobozkať.
„Máš tam dosť zamestnancov, nemala by si to preháňať.“ jemne sa usmial.
Prikývla som a pobrala som sa do auta.
Po chvíli cesty a rozmýšľania som došla a zaparkovala som. Vzala som si kabelku a vošla dnu. Usmiala som sa a išla som sa pozrieť ako to vyzerá v kuchyni. Všetci ma pozdravili a pokračovali v robote. So všetkými vychádzam dobre no predsa som ich šéfka musia mať rešpekt. Spokojne som sa vybrala späť do sály kde sedelo pár ľudí.
„Em, pri štvorke sedí Justin.“ usmiala sa na mňa Ellie.
„Dobre obslúžim ho.“ Prekvapene sa na mňa pozrela no nič nepovedala. Zobrala som lístok a išla za ním. Sedel tam a pozeral na mobil.
„Tak čo to bude pán Bieber ?“ zasmiala som sa.
Pozrel sa na mňa a silno ma objal.
„Ahoj.“ pustil ma a sadol si.
Sadla som si oproti nemu a podala mu jedálny lístok.
„Aká česť. Dnes ma bude obsluhovať majiteľka ?“ usmial sa a ja som prikývla.
„Dám si to čo vždy.“
„Fajn. Čakáš ešte niekoho ?“
„Nie, prečo ?“
„Tak sa pridám.“ usmiala som sa a išla som za Ellie.
Povedala som jej našu objednávku a išla opäť za Justinom. Bola som strašne šťastná že ho vidím, čo je zvláštne pretože sem chodí skoro každý deň.
„Em chcel by som sa ťa spýtať či mi na večer rezervuješ stôl.“
„Jasné. Ten pre piatich ako minule ?“ usmiala som sa.
„No vlastne iba pre dvoch.“ nervózne sa poškriabal za krkom.
„Ó takže malý Bieberko bude mať rande. Aké rozkošné.“ detsky som sa usmiala.
„Em zase začínaš ? Si staršia o tri mesiace. Chápeš tri mesiace to nič nie je.“ zamračil sa.
„Dobre, dobre.“ so smiechom som zdvihla ruky na moju obranu.
„O siedmej ?“ Prikývol
„Ďakujem.“ usmial sa a pozrel sa mi do očí.
„Nech sa páči.“ položila pred nás Ellie jedlo. Cítila som sa dosť zmätene a hlavne trápne tak som začala jesť. Pozrela som sa na Justina ktorý do seba tlačí hamburger. Zasmiala som sa a vidličkou som si nabrala šalát.
„Čo je ?!“ zamračil sa s plnými ústami.
„Nič.“ usmiala som sa.
„Ale prosím ťa Emily, robíš sa ako keby si si ten hamburger s radosťou nedala tiež.“ zaškeril sa.
YOU ARE READING
I can't
FanfictionČo ak človek s ktorým ste si mysleli že budete navždy nie je vaša pravá láska ? A čo ak vám osud zamieša karty s človekom ktorý tu bol pre vás celý život ako najlepší kamarát ? All rights go to @Ivana_pp
