9. Decision

190 15 1
                                    

Celkom sa už ochladilo tak sem si posadali do obývačky. Po chvíli mi zablikal mobil a na obrazovke som mala neprečítanú správu. Zamračila som sa lebo som nečakala že by mi niekto písal. Jacob to vzdal hneď po tom incidente s Justinom. Vzala som si mobil do ruky a prečítala správu.

„Prepáč že som sa ti neozval. Dúfam že si na mňa nezabudla. -A“ nad správou som sa usmiala a odpísala mu.

„Nezabudla, skôr sa mi zdalo že ty si stratil záujem. -E“

„Nie, to určite nie. Všetko ti vysvetlím. Kedy máš teda čas ? -A“

„Hneď ako sa vrátim z domu, určite ti dám vedieť. Ostaň trpezlivý. -E“ týmto sa naša konverzácia skončila a ja som si až potom uvedomila čo robím. Doteraz to bol Justin vs Jacob, čo ak sa do tejto preklatej hry zamieša aj Ashton ? Pane bože Emily, čo to robíš ?!

Ťažko som si vzdychla.  Najradšej by som teraz ležala vo svojej posteli a utápala sa v smútku a nadávala si.

„Nevadilo by vám kebyže už pôjdem ?“ usmiala som sa.

„Nie to je v poriadku.“ objala ma Pattie a potom som sa rozlúčila so všetkými ostatnými.

Justin niekam zmizol hneď po večeri. Bola som aj celkom rada pretože ma aspoň nerozptyľoval. Vyšla som z domu a vybrala sa tou cestou ktorou som už išla toľko krát...

Napustila som si vaňu a ľahla si do nej. V dome sa bolo ticho a ja som sa započúvala do svojich myšlienok.

Mala som úžasný život. Bola som zasnúbená. Mala som úžasného najlepšieho kamaráta. Riešila som len reštauráciu...

Nebudem si pokladať otázku „prečo sa to stálo práve mne?“ pretože si myslím že veci sa dejú z nejakého dôvodu. Aj toto je len moja skúška. Skúška toho ako sa zachovám. A ak spravím chybu, musím sa z toho poučiť. Postavím sa problému. Problému menom Jacob Clark.

Do ruky som si zobrala mobil a po chvíli odhodlávania som vytočila jeho číslo.

„Emily ?“ spýtal sa prekvapene.

„Uhm ahoj.“

„Ahoj, stalo sa niečo ?“

„Nie, nie som v pohode len sa s tebou potrebujem stretnúť a porozprávať.“ vydýchla som.

„To som rád. Som rád že ťa znova uvidím.“

„Ja som teraz u rodičov v Kanade. Pozriem si nejaký let domov a dám ti vedieť.“

„Dobre.“ zložila som.

Obliekla som sa do pyžama a išla si ľahnúť.

*

„Si si istá ? Vieš že tu môžeš ostať aj dlhšie.“ zatvorila som si kufor a pozrela sa na mamu. Letenku som si objednala ráno a mala som fakt šťastie že som nejakú zohnala.

„Jasné mami. Musím ísť ešte za Justinom.“

Stála som pred tými známymi dverami a pociťovala nervozitu. Nakoniec som však zaklopala na dvere a prišiel otvoriť sám Justin. Fajn takto to budem mať rýchlo za sebou.

„Ahoj.“ falošne som sa usmiala.

„Ahoj. Poď ďalej.“

„Nie ja vlastne, som tu len na skok.“ nastalo ticho

„Tak?“ zdvihol obočie

„Idem domov. A idem za Jacobom.“ pozrela som sa do zeme.

„Ty si sa snáď zbláznila ?!“ zakričal a začal vyhadzovať rukami. „Povedz že je to len nejaký vtip.“ vyprskol.

„Nie Justin. Už som sa rozhodla. Nevraciam sa k nemu, proste sa s ním idem porozprávať.“ stále pokojným hlasom som odpovedala no vo vnútri by som revala.

„A o čom ? Ahoj Jacob ďakujem že si ma podviedol kedy budeme mať tú svadbu ?“ prekrútil očami.

„Si môj najlepší kamarát, máš ma podporovať a rešpektovať moje rozhodnutia.“ vyhodila som rukami.

„Vieš čo, fajn ? Je to tvoj život.“ zamrmlal a zabuchol dvere. Toto som nechcela. Bože. Nemá byť na čo naštvaný. Všetko sa zase komplikuje!

Zotrela som si slzu ktorá mi stekala po tvári a išla si domov pre veci a rozlúčiť sa s našimi.

*

„Emilýýý.“ rozbehla sa za mnou Ellie. Silno som ju objala.

„Tak čo ako bolo ?“

„Ale dobre. Som rada že reštaurácia stojí. Zajtra už prídem ale dnes som unavená.“ usmiala som sa a ešte som si išla pozrieť kanceláriu a išla domov.

„Zajtra o 4 pred Starbucks.“ napísala som Jacobovi.

Som tak strašne nervózna. Neviem čo mám od toho čakať. Neviem o čom sa budeme rozprávať a už vôbec neviem aká atmosféra medzi nami bude.

Jediné čo viem je, že už za pár hodín sa stretnem s mužom s ktorým som si plánovala budúcnosť.

Ja viem, časť je krátka a o ničom... Viem že je tu veľa "Jemily" :D shippers ale zatial to chcem takto. Ďakujem za všetky votes a komentáre a dúfam že budú aj na tejto časti. Love you ! xx Iw

I can'tWhere stories live. Discover now