I can't

11. Special customer

Môj život je zmena. V priebehu pár mesiacov som prišla o snúbenca a najlepšieho kamaráta. No som šťastná. Teda, snažím sa. Nikdy som si nemyslela že môj život bude vyzerať takto. Bývam v jednoizbovom byte v chudobnej časti mesta, kde je dosť vysoká kriminalita. Toto bolo jediné miesto kde som sa mohla tak rýchlo nasťahovať lebo inak by som bola doteraz na ulici. Zatiaľ mi to stačí. Na to všetko sú tu niektorí ľudia milí. Nemajú veľa, no sú schopní sa rozdeliť aj s tým posledným. Neriešim čo bolo alebo čo bude, snažím sa žiť z maličkostí. Oprášila som svoju starú zásteru a naplno sa venujem reštaurácií. Jacobovi som odpustila aj keď ešte stále niekde vnútri cítim pozostatky zrady. Som tak trochu nová Emily. No aj napriek mojej zmene, z môjho srdca kúsok chýba. Kúsok ktorý sa volá Justin Bieber.

Vystúpila som zo svojho Range Rovera a poobzerala sa dookola. Ošúchaná budova s nasprejovanými nápismi sa týčila predo mnou. Na ulici oproti sa hrali deti a ich smiech sa rozliehal po celej ulici. Len kde tu sa objavili ľudia a popravde niektorých som sa trochu bála.

„Domov, sladký domov.“ vzdychla som si a začala vyberať z kufra krabice a kufre.

„Pomôžem ti ?“ ozval sa za mnou ženský hlas. Otočila som sa a predo mnou stála žena v zaujímavom outfite. Bola černoška a jej rysy a krivky boli jasne vidno. Nevedela som ako reagovať.

„Nemusíš..“ povedala som tichšie.

„Ale prosím ťa.“ zasmiala sa a z ruky mi zobrala krabicu. Len som sa usmiala a z kufra vybrala ďalšiu.

„Si tu nová že ?“

„No hej.“ usmiala som sa.

„Som Khaira.“ jej plné pery sa roztiahli do úsmevu.

„Emily.“

„Takže mal by to byť vchod 23 a číslo bytu 17.“ nahlas som rozmýšľala.

„Teraz zaboč doľava.“ urobila som tak ako povedala a za chvíľu sme sa ocitli pred vchodom a stúpali sme hore schodmi. Z kabelky som vybrala kľúč čo mi dal majiteľ a otvorila som. S Khairou sme vošli dnu a sadli si na ošúchanú sedačku a veci položili na zem.

„Čo privádza bohatú belošku do tejto štvrti ?“  zasmiala sa.

„Som tu len dokým si nenájdem niečo iné. Toto bolo jediné miesto kde som sa mohla hneď nasťahovať bez všetkých tých papierovačiek...“

„Ak tu chceš bývať budeš sa musieť prezliecť. Preboha dievča čo to máš za handry ?!“ nechápavo sa pozrela a ukázala na moje oblečenie.

Neviem síce čo je zlé na saku, úzkych džínsoch ale v pohode. Z kufra som si vytiahla voľné potrhané džínsy nad členok a k tomu tielko a košelu. Po Khairinom prehodnotení sme sa zhodli že sa už prezliekať nebudem.

„Možno sa ti to tu zdá byť hrozné ale ak chceš môžem ti ukázať miesta na ktoré len tak nezabudneš.“ široko sme sa na seba usmiali a potiahla ma za ruku. Ledva som zamkla byt a už sme bežali ulicou.

Po chvíli sme zastali pred skupinkou ľudí. Boli to belosi, černosi a neviem kto všetko. Boli v jednej skupinke a tancovali. Dievča spievalo, chlapec beatboxoval bolo to proste úžasné.  Khaira mala pravdu. Bolo to ako z nejakého filmu.

Z pohľadu tretej osoby

Zatiaľ čo si Emily užívala „pouličný koncert“, Justin sa rozhodol že domova a Kanady bolo dosť. Bohužiaľ keď vstúpil do jeho bytu, cítil sa sám. Byt ešte stále voňal ako Emily a keď zistil že tu nemá veci, bolo mu ešte horšie. Vrátili sa mu všetky spomienky z ich hádky. Uvedomil si že to čo spravil nebolo správne. Mal stáť pri nej a podporiť ju. Predsa spolu nechodili a bola jej vec či sa k Jacobovi vráti alebo nie. Bol jej najlepší kamarát a mrzelo ho že jedna hádka všetko zničila. Justin si myslí že ho Emily nechce vidieť, no opak je pravdou. On bol ten čo naštvane odišiel a zabuchol jej dvere pred nosom. Nevedel čo s Emily je, bál sa o ňu. Potláčal v sebe nutkanie jej zavolať. Nakoniec sa však rozhodol že dnes jej volať nebude. Celú noc sa len tak prevaľovaľ. Myslel na to kde Emily je, čo ak sa jej niečo stalo ? V podstate nemala kam ísť. Presne takto sa celú noc prehadzovala aj Emily a verte mi, nebolo to len kvôli nepohodlnému matracu. Chýbalo jej objatie. Chýbal jej, jej najlepší kamarát. Nech už sa medzi nimi stalo čokoľvek. Potrebovala ho. Nie ako milenca, nie ako muža s ktorým by bola navždy. Potrebovala ho ako kamaráta ktorý by jej s radosťou otvoril náruč v ktorej sa cítila tak bezpečne.

Na druhé ráno sa Emily ako obvykle vybrala do reštaurácie. No tento raz nie na opätkoch. Bola jednoducho oblečená a jej módny doplnok bol úsmev. Bol to nefalšovaný úsmev ktorý jej ostal zo včerajšieho večera. Vždy snívala o tom že niečo také zažije. A vy nie ? Predsa len v tých filmoch to vyzerá tak dokonalo až neuveriteľne, no pocit že ste to naozaj zažili je úžasný.

Obsluhovala zákazníkov, kontrolovala kuchyňu a venovala sa všetkému na 110 %. Medzitým porozprávala Ellie o Kanade. Keď si však spomenula čo sa v tú osudnú noc stalo, jej rozprávanie skončilo. Popravde Emily by bola najradšej nahá v jeho objatí aj teraz, lenže je tu háčik. Bojí sa že ak by sa to zopakovalo, zamilovala by sa do neho. Ak sa to už náhodou nestalo. Lenže počuť, že pre toho druhého tá noc nič neznamenala moc príjemný pocit nie je.

Zatiaľ čo sa v Emilinej hlave objavovali stále nové myšlienky a riešenia Justin odohrával boj sám so sebou. Nevedel či sa jej má ozvať alebo nie. No jedno vedel, nechcel ju stratiť.

Zvonček nad dverami oznámil že do reštaurácie niekto prišiel. Emily ihneď uprela zrak na dvere a jej oči si našli tie ktoré sa na ňu tak intenzívne pozerali.  

Ja viem lásky, časť dávno nebola a je o ničom. Prepáčte mi. Teraz som sa venovala trochu viac Loserovi ale ja vám to vynahradím. Love you all.