I can't

6. Family time

Vošla som dovnútra a prezliekla som sa. Pol piatej. Zapla som si hudbu a rozhodla som sa že niečo uvarím keďže je Justin aj tak ešte preč a nemám čo robiť.

„Dúfam že sa ešte uvidíme. -A“ pousmiala som sa nad správou a rýchlo odpovedala

„Takže to mám brať ako pozvanie na rande ?“ -E“

Po chvíli prišiel aj Justin a spoločne sme sa najedli.

„No Em si vážne šikovná.“ zasmial sa.

„Samozrejme čo si si myslel ?“ prižmúrila som oči.

„Tak čo pozrieme si film alebo niečo ?“ usmial sa na mňa.

„Prepáč ale musím sa pobaliť a ráno odchádzam.“ našpúlila som pery a snažila som sa dať ten najnevinnejší pohľad aký sa dal.

Justin len prevrátil očami a pozrel sa nádejne do mojich očí.

„Načo tam ideš ?“ jemne zavrčal.

„Je to len pár dní a mám tam rodinu. Tu mám....nič.“ kývla som ramenom.

„Máš tu mňa.“ usmial sa.

„Ja viem ale potrebujem sa rozhodnúť ako bude vyzerať môj život ďalej.“ usmiala som sa a hodila som sa mu do medvedieho objatia.

*

Keď som si dobalila veci dala som si rýchlu sprchu. V izbe bola tma a Justin už ležal na posteli. Lahla som si tiež a on si ma pritiahol k sebe.

„Nerozmýšľal si že pôjdeš pozrieť domov ?“ zašepkala som.

„Neviem.“ vzdychol. „Neviem či je ten správny čas a či by ma chceli vidieť.“

„Prečo si myslíš že nie ?“ nadvihla som sa aby som mu videla do očí.

„Vieš, keď som sa rozhodol že odídem z Kanady môj otec mi povedal že som uprednostnil  kamarátov a kariéru pred rodinou.“

„Prečo si mi to nepovedal ?“

„Neviem snažil som sa nemyslieť na to a celkovo na nich...“

„Justin. Pattie a Jeremy ťa milujú a Jaxovi a Jazzy určite chýbaš. Nehovorím aby si teraz nasadol na prvé lietadlo a išiel za nimi ale mal by si sa s nimi stretnúť.“ usmiala som sa na neho a on mi úsmev opätoval.

„Ľúbim ťa.“ zamrmlal mi do vlasov a pritisol si ma bližšie. Trochu som stuhla a môj žalúdok sa stiahol no po chvíli som si hlavu zaborila do jeho hrude a zaspala.

Ráno prebehlo v poriadku a našťastie som let nezmeškala. Teraz už sedím v lietadle s knihou a za chvíľu vyrážame.  

Už v Kanade

„Ahoooj.“ rozbehla sa ku mne moja mama ktorá ma hneď vyobjímala. Položila som všetky tašky a hodila som sa jej do objatia. Musím priznať že aj keď mi občas liezla na nervy chýbala mi.

„Emily.“ ozvalo sa z kuchyne a už som počula ako sa moja malá sestra rozbehla za mnou.

„Ahoj.“ zodvihla som ju na ruky a silno objala.

„Lucy nechaj Emily určite je unavená z cesty.“ široko sa na mňa usmial otec a ja som sa mu hneď hodila okolo krku.

„Chýbala si mi.“ pobozkal mi vrch hlavy.

„Však aj ty mne oci.“ zamrmlala som.

„Tak poďte si všetci posadať večera je na stole.“ usmiala sa mama a my sme tak urobili.