Prepáčte že nepridávam často ale celá táto story sa vyvíja asi trochu iným smerom ako som chcela. Aj táto časť je úplne shit takže neviem či budem pokračovať. Ďakujem všetkým čo čítate <3 prosím zanechajte názory v komentári :)
Sedím na posteli s mobilom v ruke a v mojej hlave sa odohráva boj medzi myšlienkami. Som nervózna pretože ani sama neviem čo chcem. Zavolať či nezavolať ? Hodiny ukazovali štvrť na dvanásť, takže je to buď teraz alebo nikdy .
„Emily stalo sa niečo? Kde si ?“ vybalil na mňa otázky hneď ako zdvihol.
„Som v poriadku.“ Povedala som pokojne.
„Čo sa teda deje ?“ spýtal sa nechápavo.
„Nemohol by si prísť ?“
„Hneď tam budem.“ Zložil.
Rukami som si prešla po tvári a hlasno vzdychla. Som rada že neriešil zbytočné otázky ako „preboha Emily prečo mám k tebe chodiť uprostred noci ?!“ Vlastne je to dosť pravdepodobná otázka na ktorú by som sa ja určite opýtala.
Po chvíli sa ozvalo klopanie na dverách. Pomaly som k nim prešla a otvorila. Predo mnou stál Justin s rozstrapatenými vlasmi a pootvorenými ústami ktorými naberal dych. Neovládla som sa a svoje pery prilepila na jeho. Najprv len prekvapene stuhol, no potom začal spolupracovať. Za tričko som ho potiahla dovnútra a kopla do dverí aby sa zavreli.Vyzliekla som mu kabát a hodila ho na zem. Po chvíli sme sa kvôli dychu museli odtiahnuť. Bez slova sme sa na seba pozerali.
„Nemali by sme...“ pošepkal.
Nadvihla som obočie.
„Jebem na to.“ Dravo pritlačil svoje pery na moje.
Jeho tričko o chvíľu skončilo tam kde všetko oblečenie. Ležala som na posteli a jeho telo sa skláňalo nad mojim. Retiazka čo mal na krku sa jemne dotýkala môjho nahého tela čo vo mne vyvolalo zimomriavky. Jeho pery prechádzali po celej mojej pokožke. Neriešila som že to nie je správne alebo ako celý náš vzťah bude pokračovať, proste som tam ležala a nechala sa unášať jeho dotykmi. Rukami mi prechádzal po tele a na krku zanechával vlhké stopy. Vedela som že ma chcel tak ako ja jeho. Vnikol do mňa a ja som vykríkla. Nechty som mala zaryté v jeho ramenách a pery prisaté na tých jeho. Spoločne sme si utlmovali výkriky čo sa nám drali z úst. Začal sa pohybovať a ja som len od rozkoše zaklonila hlavu. Jeho dych sa odrážal od mojej pokožky a po tvári mu stekali kvapky potu. Po chvíli opäť presunul pery na tie moje a zrýchlil.
Ak by som to mala porovnať s nocou v Kanade, bolo to úplne iné. Ležali sme vedľa seba a pozerali sa tomu druhému do očí. Nikto nič nepovedal. Teraz boli slová zbytočné, pretože ani jeden z nás nevedel čo povedať. Ani jeden z nás nevedel dôvod prečo sme to spravili. Viem že preňho toto nič neznamená. Musím sa však naučiť byť chladná mrcha ktorá robí len to čo sa jej hodí. Nebrať do úvahy city, využiť situáciu. A presne to aj spravím. Ak mi nedá jeho lásku budem si musieť vystačiť jeho telom.
O pár večerov strávených s Justinom neskôr
Už to budú dva týždne čo s Justinom spávam. Áno znie to hrozne. Proste sme kamaráti a spíme spolu. Popravde nezvládam to. Psychicky. Vždy som bola proti kamarátstvu s výhodami a teraz to sama robím, irónia čo ? Lenže čo iné mi ostáva? Ničí ma ten pocit že som len na sex. Nedokážem byť bezcitná. Nech už som sa akokoľvek snažila zastaviť moje pocity, nešlo to.
Postavila som sa z postele na ktorej Justin už sladko odfukoval a navliekla som si na seba župan. Vybrala som si cigarety čo som si kúpila na benzínke a išla na balkón. Sadla som si na zábradlie a vytiahla cigaretu. Už nemôžem, nemôžem toto robiť. Buď sa prestaneme baviť alebo mu poviem pravdu, čiže to aj tak všetko skončí. Nikdy som nebola dievča len do postele a nehodlám sa ním stať. Najprv sa mi to zdalo ako fajn nápad, no teraz už viem že to nedokážem.
Na tele sa mi objavili zimomriavky, lebo mi už začala byť zima. Vyfúkla som dym a prešla si rukou po vlasoch.
Žalúdok som mala nepríjemne stiahnutý a vedela som že ak by som teraz išla do postele, aj tak nezaspím.
„Emily ?“ ozval sa chrapľavý hlas za mnou.
Stisla som viečka k sebe. Nechcela som aby tu teraz bol alebo aby ma takto videl.
„Stalo sa niečo, Emily ?“ prišiel bližšie a spýtal sa trochu s obavami.
„Nie.“ Pošepkala som. Neotáčala som sa.
„Ty fajčíš ?“ prekvapene sa spýtal na čo som len mykla plecom.
Zišla som zo zábradlia a ohorok z cigarety vyhodila. Chcela som okolo neho prejsť a odísť späť do izby, no jeho ruka ma zastavila. Otočil ma k jeho telu a intenzívne sa mi pozeral do očí. Ako keby v nich hľadal odpoveď.
„Čo sa deje ?“ zašepkal.
Vydýchla som a snažila sa svoje telo od neho čo najviac odvrátiť. Otočil ma naspäť k nemu a ja som nemala na výber.
„Milujem ťa.“ Zašepkala som.
YOU ARE READING
I can't
FanfictionČo ak človek s ktorým ste si mysleli že budete navždy nie je vaša pravá láska ? A čo ak vám osud zamieša karty s človekom ktorý tu bol pre vás celý život ako najlepší kamarát ? All rights go to @Ivana_pp
