I can't

5. New guy

Opäť sa zobúdzam s pocitom že ma o chvíľu niekto rozpučí.

Justin.

Ako sorry ale vážne ľutujem tú jeho budúcu manželku. Posteľ má obrovskú no on je aj tak pritisnutý na mne.

Znepokojene som zavrčala a snažila sa vymaniť z jeho náručia. Rýchlo som sa pozrela na hodinky  a začala budiť Justina.

„Fajn teraz ma počúvaj ty jedno lenivé rozvalené prasa. Ak okamžite nevstaneš stiahnem z teba perinu a vylejem na teba vodu.“ zavrčala som mu pri tvári.

„Emily kurva zbláznila si sa ?“ zavrčal a prevalil sa na bok.

„Vieš čo ? Odchádzam. Neviem síce kto ťa budil keď som tu nebola ale ja musím ísť do práce a ty by si mal ísť tiež.“ vyhodila som rukami a vošla do kúpeľne.

*

„Neviem síce ako ťa napadlo ma budiť o siedmej keď mám ísť do práce až na pol deviatu ale fajn beriem to ako dobrý skutok od teba.“ uškrnul sa a podal mi kávu.

„Kto vymyslel taký debilný nápad že tvoja práca bude začínať o pol deviatej ?“ odfrkla som.

„Ja.“ povedal hrdo.

„Hej, počkaj. Toto nie je vtipné. Sú to skvelé hodiny.“ urazene otrčil spodnú peru. Bingo tebe to došlo.

Justin má spolu s kamarátmi firmu na autá. Predávajú ich, opravujú a neviem čo všetko. Preto si svoje hodiny určuje sám. Keď si to tak vezmem máme dosť podobný život. Ja si do svojej reštaurácie môžem prísť kedy chcem a som presvedčená že tam všetko klape. No aj tak to nezneužívam a svoju prácu beriem zodpovedne takže chodím podľa otváracích hodín.

„Zajtra idem do Kanady.“

„Em pozri.“ urobil prestávku a nadýchol sa. „Ak to je kvôli tomu čo som urobil tak nechoď. Nechcem aby to bolo medzi nami divné. Bol som len... nadržaný ?“ uškrnul sa a ja som len pokrútila so smiechom hlavu.

„Nie Justin. Nie je to kvôli tebe aj keď som rada že si si to uvedomil ale idem tam hlavne kvôli sebe. Potrebujem vypadnúť a navyše som už dávno nebola s rodičmi.“ mykla som plecom a naďalej sa venovala mobilu.

„Odveziem ťa do práce.“

„Veď je to na druhej strane mesta a ty musíš ísť do práce.“ zasmiala som sa.

„Zavolám Ryanovi. Ja som tam šéf zlato.“ žmurkol na mňa a ja som sa opäť len zasmiala.

*

Sedím v kancelárií nad papiermi a pohmkávam si melódiu čo ma teraz napadla. Raz za čas si odhryznem z koláča ktorý je predo mnou a naďalej sa venujem práci.

Moje hodinky ukazovali pol štvrtej tak som si začala baliť veci.

„Tak fajn, prosím venujte mi pozornosť.“ vošla som do kuchyne a všetky pohľady padli na mňa.

„Keďže zajtra odchádzam do Kanady a neviem kedy sa vrátim reštauráciu nechám na vás. Verím že ma nesklamete a raz za čas poviem Bieberovi nech sa sem príde pozrieť... No to je asi všetko ja odchádzam, Ellie ty budeš otvárať a zatvárať inak je všetko po starom.“ usmiala som sa a odišla.

Keďže Justin trval na tom že ma sem donesie nemám sa ako dostať domov. Super.

„Justin ?“ po pár pípnutiach zdvihol.

„Hm ?“

„Nemám sa ako dostať domov.“ zasmiala som sa.

„No tak to ťa budem musieť sklamať pretože tu mám akurát zákazníkov takže nemôžem odísť. Prepáč.“

„Ja som vedela že mám ísť do práce na svojom aute. Dobre, ja to nejako zvládnem čau.“ zamrmlala som a zložila.

„To je taký debil. Bože.“ mrmlala som si pre seba zatiaľ čo som sa snažila prejsť k Justinovi na 12 cm podpätkoch.

„Slečna v núdzi ?“ ozval sa za mnou smiech.

„Nie, nemaj obavy.“ sarkasticky som sa usmiala.

„Ale no tak.“ usmial sa a pribehol za mnou.

„Som Ashton.“ vystrčil ruku s ktorou som si následne potriala.

„Tak, tešilo ma Ashton teraz už musím ísť.“ opäť som sa sarkasticky usmiala a išla ďalej.

„To mi ani nepovieš svoje meno ?“ otrčil spodnú peru a následne sa usmial.

„Emily.“

„Tak Emily kam si sa vybrala a ešte k tomu taká naštvaná ?“ zasmial sa.

„Domov. A ja nie som naštvaná... Dobre možno trochu ale mám na to nejeden dôvod.“

„Môžem ti robiť doprovod ?“

Chvíľu som váhala no nakoniec som súhlasila. Musím uznať že je Ashton riadne pekný a nezdá sa mi že by sa z neho stal nejaký psychopat čo by ma uniesol alebo niečo podobné.

Mal čierne vlasy rozstrapatené so žiarivo modrými očami a pod perou mal piercing.

„Čo ťa tak naštvalo ?“ zasmial sa.

„No kde by som začala. Asi to že ma podviedol bývalý snúbenec a teraz žijem s najlepším kamarátom ktorý je totálne sexy no ja by som ho tak však brať nemala. No a ešte asi to že som idiot ktorý hovorí svoje problémy úplne cudziemu chalanovi ktorého to absolútne nezaujíma zatiaľ čo sa trepe cez celé mesto domov na podpätkoch.“ prešla som si rukou cez vlasy a čakala čo mi na to povie.

„To s tým snúbencom ma mrzí ale s tým že ma to nezaujíma sa mýliš.“

„Fajn. Tak mi povedz niečo o sebe ty.“ usmiala som sa.

„Mám 23 rokov, som nezadaný a žijem tu prakticky celý život. Neviem čo by si chcela vedieť.“ zasmial sa.

„Hm. Ja som z Kanady.“ zasmiala som sa.

„Kedy si sa prisťahovala ?“

„V 19.“

„Ako to že sme sa ešte nestretli ?“ zaškeril sa.

„Rose Sanglante je moja reštaurácia, niekedy tam príď a stretnúť sa môžeme.“  žmurkla som na neho.

„Takže ma pozívaš na rande ?“ zasmial sa.

„Nie to určite nie. Ja sa nechávam pozívať od mužov nie muži odo mňa.“ zasmiala som sa.

Chvíľu sme sa ešte rozprávali a smiali až kým sme sa neocitli pred Justinovým bytom.

„Ďakujem za odprevadenie. Dúfam že sa niekedy ešte uvidíme.“ usmiala som sa.

„Možno by si mi za to mohla dať svoje číslo.“ zase sa usmial do širokého úsmevu.

„No neviem, neviem. Takto cudziemu chalanovi ?“ trochu ho ponaťahujem

„Aj kebyže mi ho teraz nedáš ja si ho zistím.“ žmurkol na mňa.

„Fajn.“ zasmiala som sa a z ruky som mu zobrala mobil. Naťukala som číslo a hneď mu ho podala. Ashton sa víťazne usmial a ja som nad ním len pokrútila hlavou.

Pomaly som sa otočila a chcela som ísť dovnútra keď ma zastavila jeho ruka ktorá si ma pritiahla do objatia. Bola som trochu zaskočená no objatie som mu opätovala.

O ničom časť, prepáčte ale je to narýchlo písané lebo idem preč tak aby som vám pridala aspoň niečo. Neviem kedy bude ďalšia... Komentujte a lajkujte aby som mala motiváciu :D xoxo