The killer of my loved one [YoonKook] ✓

3

Stále ležím a čakám kedy príde. Sľúbil mi, že to bude dnes. V noci som zaspal až neskoro, keďže som stále rozmýšľal nad ním. Zrazu mi niekto zaklopal na dvere. Rýchlo som si sadol s tým, že sa konečne dozviem pravdu. Ale namiesto Yoongiho, ktorého som čakal prišla sestrička s obedom. ,,Pán Jeon, váš obed." ,,Ďakujem" Usmial som sa a zobral si od nej tácku s jedlom.

Ako som sa napchával tým nie zas tak dobrým jedlom, dvere sa otvorili. S plnou hubou a túžbou po tom, že to už bude Yoongi som sa otočil na dvere.

Moje očakávania sa naplnili. Dvere otvoril Yoongi, ktorý keď ma zbadal nahodil výraz akoby si pomýlil miestonsť. ,,Prepáč, prídem neskôr" Už sa začal otáčať ale stihol som ho mojim výkrikom zastavil. ,,Počkaj! Nerušíš. Práveže som rád, že si už konečne prišiel."

Usmial som sa na neho a rukou som potľapkal na stoličku vedľa mojej postele. On zavrel dvere a sadol si. ,,Neviem či za to budeš rád aj po tom čo ti to poviem." Úprimne mi hľadel do očí a ja som nechápavo naklonil hlavu. ,,Čo tým myslíš?" ,,No... Vieš teda, že tvoju.. mamu a teba zrazilo auto." Súhlasne som prikývol a čakal na to čo mi oznámi.

,,Ty si utrpel nejakú zlomeninu na nohe, škrabance, modriny a podobne. Ale tvoja mama na tom bola horšie." V tomto momente sa atmosféra zmenila na takú istú ako včera. Yoongi znovu tiekli slzy a teraz som už aj ja nechal pár sĺz vísť. ,,A...Ako to myslíš, že b...bola?" Nevedel som to so seba dostať. Nechcel som veriť tomu, že sa to fakt stalo.

,,Počuješ správne. Bola." Teraz som to v sebe už neudržal a zvalil som sa na posteľ. Slzám som nechal voľný chod a moje vzliky sa ozývali po celej miestnosti. ,,Od doktorov viem, že behala po rôznych operáciách a snažili sa o to aby prežila. Ale keď už som bol ja uzdravený a mohol som sa ich na vás opýtať, bolo po nej. Ty si vtedy bol ešte v kólmate a o ničom si ani len nevedel. Prepáč mi to." Tu už sa na plno rozplakal aj on. Ja som sa zatiaľ snažil dostať von zrozumiteľnú vetu cez moje vzliky. ,,N... Nemáš sa z..zač..o os..pravedlň..ovať"

,,Ale mám" Potichu šepol, postavil sa zo stoličky a namieril si to ku dverám. ,,K..kde ideš?" V tejto chvíli odísť nemohol. Nemohol má tu nechať samého. Ale on sa na mňa ani len neobzrel. Odišiel a ja som tu zostal sám. S pocitom, že už není nič čo môžem v živote stratiť. Pretože to posledné som práve stratil.

Tu je ďalšia časť jedným človekom čítaného príbehu, ale aj tak keby si to nakoniec začal čítať aj niekto iný tak chcem hrozne poďakovať Jeon_Unicorn za všetko čo pre mňa spravila a ak by si to prečítal niekto kto u nej nemá follow tak jej ho musí ihneď dať!! Aj keď to sa nestane, lebo u nej proste musí mať follow každý. A prepáč, viem, že slovo ĎAKUJEM je u nás zakázané ale to je proste niečo ako droga😂🖤