The killer of my loved one [YoonKook] ✓

8

Yoongiho pohľad:

Prešla asi hodina od jeho odchodu. V ruke som zvieral foťák a so stekajúcimi slzami som si prezeral fotky, ktoré sme nafotili.  Hnevom som ho odhodil na zem a zvalil sa s plačom na postel. ,, Čo som to urobil." Nadával som si a rozhadzoval sa na mieste.

Musím ísť za ním. Hovoril som si pre seba a pomaly som za so slzami začal zdvíhať. Zobral som si kľúče a vybehol som z bytu behal som po uliciach a hľadal ho všade naokolo. Už som bol dosť ďaleko od domu, no stále som ho nevedel nikde nájsť. Začal som sa na neho pýtať ľudí a prehľadával som každý obchod

Začalo zapadať slnko. Kričal som jeho meno a behal po celom meste. A počas tohoto kričania a hľadania som ho zbadal. Stihol som na mieste. Pozeral sa na mňa s uplakanou tvárou a obaja sme tam stáli ako stĺpy. Zrazu sa začal nakláňať na jednu stranu a následne padol na zem. ,,Jungkook!" Rozbehol som sa k nemu a snažil som sa prísť na to ako mu pomôcť. Triasol som s ním a kričal som na ostatných naokolo aby zavolali sanitku.

Silno som objal jeho teraz bezmocné telíčko a moje slzy som nechal štekať po jeho tele. Zrazu som začul zvuk sanitky a hneď som sa otočil. Videl som ako sa sem z diaľky blíži.

Povedal som im, že som jeho priateľ a tak ma pustili do sanitky, kde mu robili po ceste do nemocnice prvú pomoc. Ja som sa na to len s plačom pozeral z rohu sanitky.

•TIME SKIP•

Sedel som niekoľko hodín v čakárni a nadával si čo som to spôsobil. Vyrušil má z toho doktor, ktorý vyšiel z Jungkookovej izby a ja som vystrelil na nohy rýchlosťou svetla. ,,Ako je na tom?!" Hneď som ho obklopoval otázkami a on si len odkašlal a začal.

,, Pán Jeon Jungkook dostal silný infarkt. Tieto infarkty bývajú spôsobené väčšinou smrťou blízkeho, neverou a inými podobnými vecami. Neviete čo to mohlo spôsobiť?" Na túto otázku somu odmietal odpovedať a tak som hneď spustil ďalšiu.

,, Môžem ho vidieť?" ,, Áno. Môžte ho navštevovať každý deň v návštevníckych hodinách." Otvoril dvere od jeho izby a rukou naznačil, že môžem vstúpiť a mne sa po vstupe naskytol pohľad na kľudne vyzerajúceho chalana, ktorému som zničil život.

,,Mal dosť silný infarkt a nevieme kedy sa prebudí. Hneď keď to zistíme tak sa vám ozveme." Toto boli jeho posledné slová pred tým ako zmizol vo dverách. Sadol som si znova na sedačku, ktorú som už dobre poznal so sedenia na nej keď som Jungkooka zrazil.

Chytil som ho za jeho jemnú rúčku a zovrel ju v mojich dlaniach ako to len šlo. ,, Prepáč mi to." Plač má opäť porazil a ja som sa so slzami sklonil k nemu. ,,Milujem ťa." Pobozkal som ho asi aj posledný krát a naplno som sa rozplakal. Mal som tvár zaborenú v jeho hrudi, na ktorú stekali všetky moje slzy.