The killer of my loved one [YoonKook] ✓

7

•TIME SKIP•

,,Tak k tomuto už ma druhý krát neprehovoríš. Vieš aké to bolo trápne?" Rozhadzoval som rukami a sadol som si urazene na gauč. On sa len pozrel do foťáka a sadol si ku mne. ,, Prosím ťa, veď si krásny. Nemá ti byť čo trápne." Sčervenal som a skril si tvár do dlaní. ,,Ak mne hovoríš, že som krásny tak ty si boh." Až potom mi došlo čo som povedal a v hlave som sa prefackal čo naviac to šlo.

Chvíľu bolo ticho a potom som ucítil ako mi dal ruky preč z tváre. Otvoril som pomaly oči a videl som perfektne do jeho krásnej tváre. Usmieval sa a bol k mojej tvári stále bližšie. ,, Nemusíš tú tvoju nádhernú tváričku skrívať." Po tomto sa priblížil viac a už som ucítil ako sa naše pery spojili.

Boli také jemné. Vedel som, že ich budem potrebovať cítiť ešte veľa krát. Jeho pery sa stanú mojou závislosťou. Začal s nimi jemne pohybovať a keď som sa spamätal, spolupracoval som.

V tom mi jazykom vkĺzol do úst a začal mi to tam preskúmavať. Ja som svoj jazyk zapojil tiež a začali sme si ich preplietať. Objal ma okolo pásu a prisunul si ma bližšie, na čo som si na neho sadol obkročmo a obmotal okolo neho nohy.

Kôli nedostatku kyslíka sme naše pery od seba museli oddeliť a aká som sa mu zadíval do očí. ,, Jungkook?" Šepol a vyzeral nervózne. ,,A..ano?" ,,Milujem ťa." Srdce sa mi v tom momente rozbušilo ako nikdy predtým. Bol som v šoku. Chcel som niečo povedať, no jeho pery má prerušili. Pokračovali sme v tom čo sme robili. Rukami mi zašiel pod tričko a bruškami prstov mi jemne prechádzal po pokožke. Potom jednou chytil lem trička a dal ho dole.

Bozkami sa presunul na môj krk, kde si ma začal dôkladne značkovať. Jediné čo som v tej chvíli spravil bol tichý vzdych. Opäť sa vrhol na moje pery a rukou mi prechádzal stále nižšie. Rukou mi prešiel po mojom hrbole v gatiach. Zachvel som sa a on ich pomaly začal dávať dole.

Keď som bol už len v boxerkách, neváhal a tie skončili tiež na zemi. Prstom sa dotkol jeho špičky a moje srdce bušalo ako nikdy predtým. Potom hlavu presunul k môjmu problému a jazykom oblízol celú jeho dĺžku. V tomto som zmohol už len ďalší vzdych. Nabral som červenú farbu a zatvoril oči. ,, Nemusíš sa hanbiť." Dvoma prstami mi nadvihol bradu a pobozkal ma. Ja som otvoril oči a pozrel sa na neho. ,,Vpohode?" Ustarostene sa na mňa pozrel a ja som prikývol.

,,Tiež ťa milujem hyung. " Myslel som si, že bude rád keď mu to poviem, no on sa zrazu zarazil. Vydesene sa mi díval do očí a začal sa triasť. ,,Č..čo sa stalo? Urobil som niečo zlé?" ,,Nemôžem to spraviť... Už ti nemôžem viac ublížiť. J..ja musím ti to povedať kým to nezájde ďalej." ,,Čo mi chceš povedať?" Stielka mi slza po tvári a ja som nechápal čo bude nasledovať.

,,Najprv sa obleč a potom príď ku mne do izby. Zabudni na to čo sa práve stalo." So sklopení hlavou odišiel do svojej izby. Chvíľu som tam len tak sedel a potom som sa obliekol. Prišiel som ku dverám od izby a pomaly ich otvoril. Naskytol sa mi pohľad na uplakaného Yoongiho, ako sedí na posteli a hrá sa s prstami.

Prišiel som k nemu a sadol si pri neho. ,,O čom si chcel hovoriť.?" Zapozeral som sa mu do jeho sklamaných očí a čakal na jeho odpoveď. ,,To ja som ti zničil život." ,,Čo? Nie... Prečo by si mi mal ty zničiť život?" ,,Bol som to ja. To ja som to spravil " ,, Nechápem. Čo si spravil?" ,,Zabil tvoju matku." V tomto momente mi puklice srdce. Niekto komu som pred chvíľou povedal, že ho milujem zabil moju matku?

,,T..t...ty" postavil som sa z postele a cúval som smerom ku dverám. Slzám som nechal voľný priebeh a moje telo sa celé triaslo. ,,N...n.. nenávidím ť...ťa"  To boli posledné slová čo som mu vtedy povedal. Utiekol som z izby k vchodovým dverám, pri ktorých som sa taktiež nezdržiaval a hneď z nich vybehol. Utekal som preč. Nevedel som kde, ale vedel som jedno. Čo najďalej od neho.