The killer of my loved one [YoonKook] ✓

6

Práve som sa dosprchoval a dal na seba čisté oblečenie. Ako som tak išiel po chodbe, chcel som ísť za Yoongim. Našiel som ho spať na gauči. Bol taký zlatý keď tam tak kľudne ležal prikritý dekou. Čo na tom bolo ale ešte zlatšie bolo to, že na tej deke mol kumamon. Chvíľu som sa tam na neho ešte pozeral a potom som si k nemu prisadol. Nechcel som ho budiť, ale keď neviem čo kde je a nemám čo robiť.

Nakoniec som ho ani budiť nemusel a sám sa pomrvil a začal si pretierať svoje rozospaté očká. ,,Oh, ty už si sa dosprchoval?" Vyletel na nohy keď si ma všimol a začal si upravovať jeho rozcuchané vlasy. Potom sa jeho pohľad presunul na deku s kumamonom a jeho tvár nabrala červený odtieň.

,,Stalo sa niečo Yoongi?" Zasmial som sa na ňom a on sa snažil tváriť, že o ničom nevie. ,,Nič... Nič... Nechcel by si si niekam zájsť? Napríklad na kávu" Nevinne sa usmial a snažil sa čo najrýchlejšie zmeniť tému.

,, Jasné. Rád pôjdem." ,,Dobre. Počkaj ma tu. Idem na seba hodiť niečo normálnejšie." Povedal a zmizol v izbe.

Po chvíli sa objavil vo dverách v šedej dlhej mikine a v roztrhaných džínsoch. ,,Dobre. Môžme ísť. Nebude ti vadiť, že nám cesta potrvá trochu dlhšie? Vieš, chodieval som väčšinou aut... No proste si trochu viac zachodíme." Falošne sa zasmial. Nechápal som jeho divné chovanie a len som mykol plecami.
_______________________________

Práve sedíme v kaviarni a pijeme kávu. Nič som o Yoongim nevedel. A tak ma napadlo, že je správna príležitosť sa ho spýtať. ,, Yoongi?" Usrkol si z kávy a nazrel na mňa ,,Hm?" ,, Ešte si mi o sebe nič nepovedal. Chcel by som o tebe dačo vedieť." Odložil kávu na stôl a hneď začal hovoriť. ,,No.. Mám 20 rokov, pracujem ako fotograf, žijem sám a s mojimi rodičmi sa nestretávam od kedy som sa odsťahoval." Usmial sa a zobral si kávu znova do ruky. ,,A čo ty? Tiež o tebe moc neviem."

,,Ja? Není toho moc čo by som ti o sebe povedal. Mám 18, môj otec nás opustil keď zistil, že moja mama bola tehotná a prácu nemám čo ti asi došlo." ,, Mám taký návrh." Spozornel som a naznačil mu, že môže pokračovať.

,,Keďže pracujem ako fotograf, mal by som pre teba prácu." ,,Akú? Ja ti neviem. Určite to nebude nič pre mňa." ,,Ale bude. Čo keby si bol model. To je podľa mňa pre teba ako stvorené. Ako tak sa na teba pozerám, boli by s tebou dobré fotky." Nahodil milí úsmev a zadíval sa mi do očí. ,,No čo skúsiš to?" V jeho očiach som videl, že to asi vážne chce. ,,Ach..  No dobre. Môžem to skúsiť. Ale prasknutý display si platíš sám." Zasmiali sme sa on mi rozstrapatil vlasy. ,,To nehrozí."

,,No a teraz rýchlo dopi tú kávu lebo ju vypijem za teba" ruky si dal na stôl a oprel si o nej bradu. Svoju už dopitú kávu odložil nabok a zasmial sa na mne. Ja som chytil červenú farbu a chytil som moju skoro plnú šálku kávy a začal som piť.