The killer of my loved one [YoonKook] ✓

4

Prešli tri dni od kedy som sa to dozvedel. Jediný kto za mnou chodí sú sestričky s jedlom. Yoongi sa tu zatiaľ neukázal. Práve ležím a snažím sa zaspať. Chcem sa zobudiť do nového sveta, kde budeme ja a mama znova spolu.

Ako tak som ležal, niekto vošiel dnu. Niečo mi hovorilo, že to bude Yoongi. Aj keď, kto by to nepoznal. Všetci pred vstupom zaklopú no u Yoongi to tak není Viem to aj ja, čo ho poznám len chvíľu.

Zabalil som sa do periny a jedným okom sledoval Yoongiho, ktorý najprv váhavo stál vo dverách, no potom sa pohol z miesta a sadol si na stoličku, ktorou som bol otočený chrbtom. A otočiť sa k nemu nemám v pláne. Sice som rád, že si na mňa spomenul a prišiel za mnou, no to mal urobiť vtedy. V tej najhoršej chvíli ma opustil.

V ten večer som sa trápil ako nikdy. Verím, že keby tam zostal, netrpel by som toľko a vedel by ma ukľudniť. ,,Jungkook, ja viem, že si hore" Povedal tichým hrubým hlasom ale ja som ho ďalej ignoroval. ,, Viem, že má počúvaš a tak nebudem čakať na súhlas a rovno ti to poviem. Keďže teraz nemáš u koho bývať a nemáš prácu, takže by si nemal ako platiť podnájom, elektrinu, vodu či iné veci, rozhodlo sa, že môžeš nejaký čas zostať u mňa." Naštval som sa na neho. Takže on má tu nechá samého keď sa neviem zbaviť plaču a mám histerické záchvaty a potom mi príde oznámiť, že s ním mám bývať!?

,,Myslíš si, že ti to len tak prejde?! Že ti odpustím za to čo si spravil?! Že si ma tam nechal samého?!" Chcel som hovoriť ďalej no prerušil ma. ,, nemáš právo takto hovoriť keď nepoznáš pravdu." ,,Tak mi tú pravdu povedz!" ,,To nemôžem. Až keď nastane správny čas." Smutne sa mi pozrel do očí. Tej jeho tvári som nemohol odolať. Nemohol som sa na neho hnevať.

Chvíľu sme sa na seba len tak pozerali a potom sa Yoongi opatrne pustil do reči. ,,Či už ti to vadí alebo nie, ostanem tu. Chcem napraviť aspoň túto chybu." ,, Čo tým myslíš? Veď si nič neurobil? Aká je tá ďalšia chýba?" ,,Chyba, ktorá sa nedá napraviť." Sklonil hlavu a znova sa vyhýbal očnému kontaktu. ,, Určite sa to dá napraviť." ,, Nedá. Sám by si to potvrdil " ,,A prečo mi to nepovieš?" ,, Nenávidel by si ma."

Nepochopil som mu, ale bol som z toho smutný. O akej chybe stále hovorí. Má to niečo spoločné so mnou alebo hovorí o úplne inej chybe? Po chvíli premýšľania som sa pozrel na Yoongiho. Hlavu mal naklonenú do hora a ústa mierne pootvorené. Musel som sa nad tým usmiať. Bol taký zlatý. ,, Dobrú noc" pošepkal som a z úsmevom na tvári som si ľahol. Netrvalo dlho a s dobrým pocitom som zaspal.