The killer of my loved one [YoonKook] ✓

12

Yoongiho pohľad:

Sedel som vo vani len v boxerkách, so žiletkou v ruke a premýšľal. Urobím to alebo nie? Táto otázka mi furt vŕtala hlavou a ja som sa nevedel rozhodnúť. Aj tak by to vlastne nikomu nebolo ľúto. Tak prečo to neskúsiť?

Priložil som si ostrý predmet k mojej ľavej ruke a následne som pritlačil. Hľadel som na kvapky stekajúce po mojej ruke. Mal som z toho dobrý pocit. Teraz budem postupne prenášať bolesť, ktorú som spôsobil mojej milovanej osobe na mňa.

Neváhal som a pokračoval som v tomto čo som robil. Rezy sa objavili aj na pravej ruke a aj na stehne ľavej nohy. Povedal som si, že toto na prvú várku stačí.

,,Keď nemôžem napraviť bolesť ktorú som ti spôsobil, budem ju zažívať s tebou." Šepol som pre seba a pustil na seba prúd studenej vody, ktorý pomaly splachoval môj krvavý výtvor.

Chvíľu som tam len sedel a sledoval ako sa tá krásne červená tekutina mieša s vodou a následne odteká preč.
_______________________________________

Sedím na gauči a snažím sa si obviazať moje rany. Alebo skôr, Jungkookove rany.

Sikol som bolesťou, keď som sa šiel znovu postaviť. No nebudem slabotka a nebudem nariekať kôli pár rezancom na stehne a pôjdem ďalej. Namieril som si to do postele a cítil som, že to bude jedno z dvoch miest, v ktorých budem tráviť väčšinu času. To druhé je samozrejme vaňa.

Opatrne som si ľahol, prikril sa a schúlil sa do klbka. Po niekoľkých minútach sa mi podarilo zaspať a ja už som bol vďaka tomu mimo svet.
_______________________________________
Ráno:
Jungkookov pohľad:

Pomaly som otvoril oči rozhliadol sa naokolo. Stále som bol v Jiminovej posteli, no bez Jimina. Vstal som a išiel do kuchyne, kde som Jimina taktiež nenašiel. No našiel som malý lístoček na stole.

Jungkook išiel som preč. Ale neboj do obeda budem doma. Zdržím sa len chvíľku. V chladničke si môžeš nájsť dačo na raňajky. Nieže podpáliš dom. Tvoj Jimin <3

Povzdychol som si a zamieril som k chladničke. Vybral si z nej jogurt a začal prehľadávať šuflíky, keďže som nevedel nájsť lyžičku. Konečne som ju našiel a mohol som sa pustiť do jedenia.

Zaujímalo by ma čo teraz asi robí Yoongi. Prečo ho proste nemôžem vymazať z mojej hlavy?! Stále keď naňho chcem zabudnúť, začnem naňho ešte viac myslieť.
_______________________________________
Bolo 13:47. Jimin stále nikde nebol. Vyvaloval som sa v posteli a prezeral som si sociálne siete. Rozhodol som sa, že Jiminovy zavolám. Našiel som si ho v kontaktoch a bez váhania som mu zavolal.

,,A.. Áno Guk?" ,,Kde si toľko? Písal si, že prídeš domov do obeda." ,, Prepáč trochu som sa zdržal. Kamarát potreboval pomôcť s.. s vymaľovaním bytu."

,,No dobre. A kedy prídeš? Nudím sa tu sám." ,, Hneď tam idem. Za takých 10 minút som tam." Ani som ho nestihol pozdraviť a on mňa tiež nie. Proste mi zložil.

Pokračoval som v tomto čo som robil a čakal kým konečne príde. Prevalcoval som sa sem a tam a snažil sa si nájsť vhodnú polohu na čakanie môjho priateľa. Dá sa tomu povedať priateľ? Vyzerá to akoby ma on za priateľa vôbec nebral.