The killer of my loved one [YoonKook] ✓

9

Za Jungkookom som chodil každý deň. Už je to päť dní od toho incidentu a on sa stále neprebral. Dnes som sa ako vždy zobudil, osprchoval, urobil rannú hygienu a chystal som sa do nemocnice.

Ešte predtým som si vzal jablko aby som celý deň nehladovel a vydal sa preč.

Prišiel som k nemu a sadol si vedľa neho na stoličku ako vždy. Sledoval som jeho dokonalú tvár ako si kľudne oddychuje. Jemne som mu bruškami prstov prešiel po líci a následne ho pobozkal na čelo.

Ďalej som tam takto sedel a sledoval som ho. Jemne sa mu nadvihoval hrudník a jeho ústa boli jemne pootvorené. Zrazu som videl ako pohol rukou.

Hneď som na to zareágoval a s nádejou som sa mu pozrel do očí, ktoré pomaly otváral.

,, Choď preč" Povedal zrazu chrapľavým a tichým hlasom. Ublížene som sa na neho pozrel, no nepohol som sa.

,, Choď preč!" Zvrieskol po mne naštvaným ksichtom a rukou ukázal na dvere. Ja som sklopil hlavu so slzami v očiach som sa dotrepal k nim. ,,Zbohom, Jungkookie" šepol som a odišiel z miestnosti.
_______________________________________

Sedel som na lavičke a hľadel som na nebo. Kéžby by bol život taký krásny ako nebo. No život sa dá k nebu porovnať len keď je extrémna búrka a aj to ešte primálo.

Z môjho premýšľania má prerušila niekoho ruka, ktorá pristála na mojom ramene. Otočil som pohľad na danú osobu. ,,Ahoj, Yoongi" Usmial sa na mňa Jin, ktorý sedel vedľa mňa.

Nevšimol som si ho. Kedy prišiel? ,,A..Ahoj Jin" flustrovane som si vydýchol a presunul pohľad do zeme. ,,Deje sa niečo? Vieš, že mne môžeš všetko povedať" starostlivým pohľadom na sledoval.

S Jinom sa poznám už odmalička. Boli sme najlepší kamaráti. Dlho sme sa nevideli keďže už máme na toho druhého menej času kôli práci, no občas si zájdeme na kávu.

,, Nedávno som mal autonehodu. Ale o tom predsa vieš, keďže si bol u mňa v nemocnici. No a zranil som aj dvoch ľudí. Jeden z nich bol Jeon Jungkook. Tá druhá osoba bola jeho mama. No ona to neprežila." Tu sa mi znova pustili slzy, Jin má silno objal a dal mi najavo, nech pokračujem.

,,Dovolil som Jungkookovy aby u mňa zostal kým si niečo nenájde. Nepovedal som mu o tom, že ja som bol ten kôli komu bol v nemocnici. Ale od momentu ako som ho videl na nemocničnej posteli, zamiloval som sa. V jeden deň som mu to povedal. No on mi povedal to isté. Preto som mu musel povedať pravdu. Hneď potom utiekol a ja som ho bol hľadať. Keď som ho našiel, zvalil sa na zem a prestal dýchať. Teraz leží v nemocnici a pred pár hodinami sa prebudil. No keď ma uvidel, poslal ma preč."

Utieral som si slzy, a snažil sa ich zahnať no márne. Jin ma stisol silnejšie a ja som mu objatie opätoval. ,,Ak ťa vážne miluje, odpustí ti. Ak nie, tak je to kretén, ktorý nepozná pocity iných"

Povedal, chytil ma za ramená tak aby som sa mu pozeral z očí do očí. ,,A teraz bež domov a zotav sa chlapče. Musíš sa pripraviť možno aj na horšie chvíle. Utrel som si posledné slzy a nahodil jemný úsmev vďaky. ,, Ďakujem ti Jin. Vážim si toho"
Postavil som sa a odišiel smerom domov.

Dala som si prestávku od písania a asi s tým nadobro skončím. Uvedomujem si blbosť a trápnosť tohto príbehu a neviem či má cenu pokračovať. Tak som sa rozhodla vydať ešte jednu časť a potom uvidím či sa na to vykašlem alebo budem pokračovať.
:) <3